Koronakríza stiahla svetové ekonomiky na minimum, milióny ľudí skončili bez práce. Ale napriek bezpredecendným a radikálnym opatreniam sa podarilo zabrániť celoplošnému zrúteniu. Zatiaľ. Píše britský denník The Guardian.
Tretí marcový týždeň sa globálny finančný trh potácal na prahu zrútenia. Situácia sa dostala na úrovne spred desiatich rokov, keď svetom otriasala finančná kríza.
V najhoršom momente, 23. marca, akciové trhy stratili 26 biliónov amerických dolárov.
Sled udalostí
Trhy reagovali na viaceré udalosti. Po náraste úmrtí sa viaceré krajiny rozhodli prijať rôzne opatrenia, ktoré výrazne uškodili ekonomike, ale zabránili šíreniu vírusu.
Prvýkrát od druhej svetovej vojny sa výroba po celom svete znížila. Stovky miliónov ľudí prišli o prácu. Globálna ekonomika ešte nikdy neutrpela šok takéhoto rozsahu. Recesia je už teraz neodvrátiteľná.
Základnou otázkou je, ako dlho dokáže svetová ekonomika žiť v režime lockdownu. To závisí od dostupnosti úverov.
V situácii, keď sa daňové príjmy štátu výrazne znížili, pôžičky potrebujú nielen podnikatelia, ale aj samotné štáty.
Úver je udržiavaný opitimistickým prísľubom rastu. Ak sa ten vytratí, ekonomiky budú čeliť strate dôvery, rastu nezamestnanosti, či bankrotom.
Úspech Európy a Spojených štátov spočíva v schopnosti znížiť krivku finančnej paniky. Inými slovami, v zabezpečení plynulého toku financií.
Centrálna banka, srdce ekonomiky
Srdcom ekonomiky je verejná inštitúcia, centrálna banka. Ak trhy fungujú, drží sa v úzadí. Keď im hrozí zrútenie, zakročí.
Najvýznamnejšie centrálne banky sveta od vypuknutia koronakrízy všemožne zakročili na finančnom trhu. Americká centrálna banka (Fed) začiatkom marca rozhodla o núdzovom kroku, ktorý naposledy použila počas finančnej krízy.
Krátko nato ohlásila masívny stimul aj b...
Zostáva vám 85% na dočítanie.