Inflačné riziká v eurozóne sú na vzostupe, ale cenové tlaky by sa mohli zmierniť skôr, ako sa stihnú zakoreniť.
Povedala to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová vo výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti.
Lagardová minulý týždeň otvorila dvere zvýšeniu úrokových sadzieb ECB neskôr v priebehu roka 2022, pričom poukázala na rastúce inflačné riziká.
Vyhlásila tiež, že nasledujúce stretnutie Rady guvernérov ECB 10. marca bude kľúčové pri rozhodovaní o tom, ako rýchlo banka ukončí svoj program nákupu dlhopisov eurozóny, ktorý je základným kameňom jej stimulov.
„Musíme mať na pamäti, že podmienky dopytu v eurozóne nevykazujú rovnaké známky prehriatia, aké možno pozorovať v iných veľkých ekonomikách,“ povedala Lagardová výboru.
"To zvyšuje pravdepodobnosť, že súčasné cenové tlaky ustúpia skôr, ako sa zakorenia, čo nám umožní dosiahnuť náš cieľ (infláciu na úrovni) 2 percent v strednodobom časovom horizonte," uviedla.
Zatiaľ čo samotná Lagardová nesľúbila žiadne rozhodnutie, viacerí politici vyhlásili, že prvým krokom ECB bude urýchlenie ukončenia programu nákupu dlhopisov, ktorý má trvať ešte nejaký bližšie neurčený čas, prinajmenšom do októbra.
Zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo prísť po jeho skončení. A rýchlejšie utlmovanie nákupu dlhopisov by mohlo znamenať, že k zvýšeniu úrokov, ktoré bude prvé od roku 2011, by mohlo dôjsť pred koncom tohto roka.
Trhy teraz predpovedajú, že banka zvýši úrokové sadzby v tomto roku o 50 bázických bodov. Ekonómovia sú však opatrnejší, pričom väčšina z nich odhaduje, že ECB urobí prvý krok buď na konci tohto roka, alebo začiatkom budúceho roka 2023.