Až surrealistický pocit naraz dokreslilo ojedinelé kvapkanie, ktoré zosilnelo do skoro polhodinovej prehánky. Miestni aj turisti nadšene vyťahujú mobilné telefóny a celú scénu si natáčajú. Niet divu. Sme v Dubaji a dážď je naozaj jedna z mála vecí, ktoré tu človek len tak neuvidí.
Mračná sa neroztiahli, ani keď sme o chvíľu neskôr vyrazili na plavbu loďou po pobreží. Pripadám si ako v sci-fi filme. Kým sa nad morom drží piesočný oblak, ktorý sem vietor zaniesol z púšte, na pobreží sa pod zamračenou oblohou ťahá nekonečný pás mrakodrapov, ktorý prechádza v zástup stavebných žeriavov.
Všetko je naj ...
Keď som sa chystala do Dubaja, mala som v hlave niekoľko pojmov, ktoré sa mi v súvislosti s mestom vyrojili. "Mesto luxusu" bolo hneď to prvé. Lenže práve to, ako sa v posledných rokoch ukazuje, môže byť problém. Dubajská vláda sa totiž tejto povesti snaží zbaviť, čo sa jej zatiaľ skôr nedarí.
O Dubaji sa často hovorí ako o Las Vegas Blízkeho východu. Hazard je tu síce (ako jedna z naozaj mála vecí) zakázaný, ale inak tu majú úplne všetko. Od luxusných klubov a reštaurácií cez zábavné parky, adrenalínové i oddychové zážitky po piesočné pláže. Všetko je tu naj. Najväčšie, najdlhšie, najvyššie, najdrahšie. "V tomto hoteli stojí izba dvetisíc dolárov za noc a drink sto dolárov," hovorí nám skoro až pyšne miestny sprievodca pri plavbe loďou pri umelých ostrovov Palm Džumeira. Práve míňame sedemhviezdičko...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.