Nemecký kabinet v stredu nominoval profesorku Isabel Schnabelovú do Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB). Uviedli to dva vládne zdroje, ktoré nechceli byť menované.
Schnabelová nahradí Nemku Sabine Lautenschlägerovú, ktorá minulý mesiac rezignovala na svoj post v rade ECB, dva roky pred ukončením mandátu po tom, ako verejne kritizovala nedávne uvoľnenie menovej politiky.
Rozhodnutie o nástupkyni Lautenschlägerovej sa očakávalo, keďže Nemecko avizovalo, že chce voľný post rýchlo obsadiť. A nemecký minister financií Olaf Scholz pred dvoma týždňami povedal, že uprednostňuje ženu na post člena Výkonnej rady ECB, keďže "čisto mužské kluby nie sú dobrý nápad“. Lautenschlägerová bola totiž jedinou ženou vo Výkonnej rade.
Noviny Financial Times (FT) v utorok naznačili, že by ju mala nahradiť Isabel Schnabelová, 48-ročná profesorka ekonómie a poradkyňa vlády. Jej nominácia podľa FT naznačuje potenciálne dôležitý posun v stratégii aj politike Nemecka.
Lautenschlägerová bola totiž známa pre svoj tvrdý postoj (tzv. politický jastrab) v otázke menovej politiky ECB. Schnabelová má však umiernenejšie názory. A zaujala voči politike ECB menej konfrontačný postoj ako mnohí z nemeckých zástupcov v centrálnej banke eurozóny, z ktorých niektorí sa vzdali svojich postov na protest proti jej kľúčovým rozhodnutiam.
Lautenschlägerová bola pred vstupom do ECB viceprezidentkou Bundesbank, rovnako ako Jürgen Stark, ktorý odstúpil z funkcie hlavného ekonóma ECB na protest proti rozhodnutiu centrálnej banky o nákupe štátnych dlhopisov počas dlhovej krízy v eurozóne.
Berlín svojím najnovším rozhodnutím tak porušil tradíciou výberu vysokých predstaviteľov Bundesbank do kľúčových funkcií v ECB. Noviny špekulujú, že sa tak možno snaží zlepšiť imidž centrálnej banky v Nemecku.
Prezident Bundesbank Jens Weidmann je totiž vytrvalým kritikom stratégie uvoľňovania menovej politiky dosluhujúceho prezidenta ECB Maria Draghiho. A dokonca svedčil proti ECB na nemeckom ústavnom súde v prípade, ktorý sa zaoberal programom nákupu dlhopisov.
„Profesorka Schnabelová je umiernený jastrab,“ povedal Jörg Krämer, hlavný ekonóm Commerzbank. „Nie je Weidmann alebo Lautenschlägerová. Isabel nebola takou kritičkou ECB a nedávno ju obhajovala, ale nie je ani spojencom Maria Draghiho a nepodporila najnovšie opatrenia,“ dodal.
Schnabelová je profesorom finančnej ekonomiky na univerzite v Bonne a odborníčkou na finančné trhy a bankovú reguláciu. V roku 2014 bola vymenovaná do vládnej rady ekonomických expertov, ktorej úlohou je poskytovať Berlínu nezávislé poradenstvo a hodnotenie hospodárskej situácie.
Jej nomináciu musia schváliť hlavy štátov Európskej únie (EÚ) aj Európsky parlament.
Nemecká verejnosť a médiá dlhodobo nesúhlasia s politikou ECB, hoci jej stratégiu vláda v Berlíne vo veľkej miere podporuje. Najpredávanejšie noviny krajiny minulý mesiac vykreslili Draghiho ako upíra, ktorý vysáva peniaze z účtov sporiteľov.
Keď Weidmann kritizoval najnovšie opatrenia ECB, Schnabelová upozornila, že pre nemeckých politikov, médiá a bankárov je „nebezpečné posilňovať názor, že ECB kradne peniaze nemeckých sporiteľov“.
A hoci vyjadrila pochybnosti o tom, že je potrebné, aby banka obnovila nákup dlhopisov, dodala, že „v Nemecku sa ECB, jedna z najdôležitejších európskych inštitúcií, neustále stáva obetným baránkom“.
A naznačila istú paralelu s referendom o brexite: „Pozrite sa, čo sa deje okolo odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Keďže politici neustále robili z EÚ obetného baránka, teraz pociťujú dôsledky.“