Grécka vláda predpokladá, že tamojšia ekonomika budúci rok vykáže vďaka vyšším investíciám rast 2,8 percenta.
Očakáva tiež, že prebytok primárneho rozpočtu dosiahne 3,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), a o desatinu percenta tak presiahne cieľ stanovený záchranným programom, na ktorom sa Atény dohodli s veriteľmi.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý dnes vláda predloží parlamentu, napísala agentúra Reuters. Konzervatívna vláda Kyriakosa Mitsotakisa počíta s daňovými škrtmi pre podniky, ktoré sa zotavujú z dlhotrvajúcej hospodárskej krízy.
Primárny rozpočet centrálnej vlády nezahŕňa obsluhu dlhu, hospodárenia systému sociálneho zabezpečenia a rozpočty miestnych samospráv. Líši sa tak od údajov, ktoré sledujú veritelia Grécka, teda Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF).
Primárne rozpočet ale naznačuje, v akom stave má krajina svoje financie.
Návrh rozpočtu na budúci rok sa uvádza, že tento rok grécke hospodárstvo vykázalo rast dve percentá. "Návrh rozpočtu signalizuje radikálny posun hospodárskej politiky k rastu, zamestnanosti a zvýšeniu príjmov," uviedol dnes námestník gréckeho ministra financií Theodoros Skylakakis.
Dodal, že nezamestnanosť by sa budúci rok mala znížiť na 15,6 percenta z tohtoročných 17,4 percenta.
Vláda chce podľa neho rozšíriť daňový základ a chystá daňové škrty vo výške 1,2 miliardy eur.
Veritelia však varovali, že náklady na opatrenia, ku ktorým sa Mitsotakisov kabinet zaviazal, spôsobia, že na dosiahnutie požadovaného prebytku primárneho rozpočtu na budúci rok bude chýbať až 900 miliónov eur, napísala agentúra Bloomberg.
Veritelia očakávajú v roku 2020 rast gréckej ekonomiky o 2,2 percenta.
Konzervatívna vláda, ktorá sa k moci dostala tento rok v júli si želá, aby bol nastavený prebytok primárneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 znížený.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať medzinárodných veriteľov o úverovú pomoc.
Krajina odvtedy prešla tromi záchrannými programami, pôžičky poskytnuté medzinárodnými veriteľmi však sprevádzali prísne podmienky.
Dlh Grécka v súčasnosti dosahuje zhruba 180 percent hrubého domáceho produktu krajiny, čo je najvyššia úroveň v eurozóne.
Pozrite si rozhovor s ekonómom Lukášom Kovandom v HNtelevízii.
Ekonóm Kovanda: Zmierme sa s tým, že aj zo Slovenska sa môže stať čistý prispievateľ na Grécko