Tempo rastu úverovania domácnostiam v eurozóne sa v júli zrýchlilo a bolo najvyššie od začiatku roka 2009. A peňažná zásoba sa zvýšila výrazne viac, než sa očakávalo.
Úverovanie domácnostiam v júli stúplo o 3,4 percenta po náraste o 3,3 percenta v júni, uviedla Európska centrálna banka (ECB).
To bola jeho najprudšia expanzia v období od skončenia finančnej krízy. Tempo rastu úverovania nefinančným firmám zostalo na svojom tohtoročnom maxime 3,9 percenta. To signalizuje, že aj keď sa ekonomika eurozóny ochladzuje, nečelí poklesu ani recesii.
Rast úverovania verejnému sektoru však spomalil na 0,5 percenta a tempo rastu úverovania súkromného sektora klesol na 2,9 percenta z 3,1 percenta.
Široký peňažný agregát M3 sa v júli medziročne zvýšil o 5,2 percenta po expanzii o 4,5 percenta v júni. Tempo rastu menového agregátu M1 sa zrýchlilo na 7,8 percenta zo 7,1 percenta. Agregát M1 zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí, teda peniaze v obehu a jednodňové depozity.
Svižný rast menových agregátov by mal utlmiť obavy týkajúce sa stavu ekonomiky eurozóny, myslí si ekonóm ING Peter Vanden Houte.
"Stále si myslíme, že ECB v septembri oznámi zníženie sadzieb a reštart kvantitatívneho uvoľňovania, zároveň však bude potrebné zaviesť dôležitý súbor opatrení, aby sa zamedzilo tomu, že negatívne sekundárne vplyvy na bankový sektor upchajú úverový kanál," dodal.
Rast ekonomiky eurozóny zaostáva za svojím potenciálom z dôvodu slabého dopytu na exportných trhoch.
Preto čísla o úverovaní zrejme neznížia obavy ECB a Rada guvernérov na zasadnutí plánovanom na 12. septembra s najväčšou pravdepodobnosťou prijme nový balík monetárnych stimulov.
Medzi negatívne faktory ovplyvňujúce eurozónu patrí nárast pravdepodobnosti tvrdého brexitu, globálne obchodné spory či recesia obrovského nemeckého priemyselného sektora.