Projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý má po dne Baltského mora priviesť ruský plyn do Európy, by pre problémy pri zabezpečovaní nevyhnutných povolení v Dánsku mohol nabrať meškanie.
Začiatok činnosti by mohol byť odložený až o osem mesiacov, čo si vyžiada dodatočné náklady 660 miliónov eur, uviedol dnes prevádzkovateľ plynovodu.
Plynovod má byť dlhý 1230 kilometrov a teraz je vo výstavbe. Projekt vedený ruskou firmou Gazprom kritizujú Spojené štáty, ale aj niektoré krajiny vo východnej Európe, Škandinávii a Pobaltí. Upozorňujú, že zvýši závislosť Európy na ruskom plyne.
Načasovanie dokončenia projektu je dôležité pre novú zmluvu o tranzite plynu medzi Moskvou a Kyjevom.
Gazprom čaká na schválenie žiadostí
Ukrajina je teraz hlavnou ruskou trasou na vývoz do Európy. Tranzitná dohoda je zdrojom značných príjmov ukrajinského rozpočtu, na konci tohto roka však jej platnosť končí.
Podľa pôvodného plánu mala byť do tej doby zahájená prevádzka plynovodu Nord Stream 2.
Gazprom dokončil viac ako 70 percent plynovodu, od apríla 2017 však čaká na schválenie žiadosti o položenie potrubia v dánskych vodách od úradov v Dánsku. Plynovod vedie vodami Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka a okrem Dánska už získal povolenie od všetkých krajín.
Prevádzkovateľ plynovodu už podal v Dánsku dva návrhy trasy so žiadosťou o schválenie, prvý pred viac ako dvoma rokmi. V marci dánsky energetický úrad požiadal o posúdenie vplyvu na životné prostredie pri tretej možnosti trasy.
Nord Stream 2 označil tretiu žiadosť o novú trasu za úmyselný pokus dokončenie projektu oneskoriť.
Prvý návrh mohli Dáni vetovať
Podľa listu prevádzkovateľa plynovodu dánskym úradom, ktorý získala agentúra Reuters, požiadavka na tretiu trasu môže spôsobiť oneskorenie plynovodu až o osem mesiacov a dodatočné náklady 560 miliónov eur.
Okrem toho už firme v súvislosti s touto novou požiadavkou na tretiu trasu vznikli náklady 100 miliónov eur. Pôvodný rozpočet na plynovod je 9,5 miliardy eur.
Gazprom poskytol projektu zhruba polovicu financií, druhou polovicou sa na ňom podieľajú nemecké firmy Uniper a Wintershall, britsko-holandská Shell, rakúska OMV a francúzska Engie.
Dánsko mohlo vetovať prvý návrh trasy. Podľa zákona z roku 2017 môže krajina z bezpečnostných dôvodov zakázať, aby plynovod prechádzal jej teritoriálnymi vodami. Na ďalšie dve možné trasy však veto uplatniť nemôže, pretože idú cez výlučnú ekonomickú zónu, nie teritoriálnymi vodami.
Plynovod má z Ruska do Nemecka ročne dodávať až 55 miliárd metrov kubických zemného plynu a je v podstate rozšírením existujúceho plynovodu Nord Stream opraveného v roku 2011.
V máji prevádzkovateľ uviedol, že plynovod možno nebude spustený do konca roka 2019, ale skôr až v roku 2020 .