Európska komisia vykonala prostredníctvom Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) testovanie rôznych potravinových výrobkov pre podozrenia z dvojakej kvality potravín. Celkovo porovnávali takmer 1 400 vzoriek zo 128 druhov výrobkov v 19 krajinách Európskej únie.
Výsledky naznačujú, že problém dvojakej kvality potravín existuje. Z analýzy EÚ však vyplynulo, že vo väčšine prípadov sa obal zhoduje so zložením produktu.
Zásadné rozdiely len v deviatich percentách prípadov
23 percent testovaných produktov malo naprieč krajinami EÚ rovnaký obal a zloženie a 27 percent testovaných produktov malo síce rozdielne zloženie, to však bolo zrejmé z rozdielneho obalu.
Podľa správy EK len deväť percent produktov, ktoré boli prezentované ako rovnaké naprieč EÚ, malo v skutočnosti rozdielne zloženie. V ďalších 22 percentách prípadov mali produkty rozdielne zloženie a prezentované boli podobne.
Delenie na východ a západ neexistuje
Jedným z hlavných zistení Komsie je, že v prípadoch dvojakej kvality nemožno hovoriť o geografickej súvislosti. "Navyše, objavené rozdiely v zložení testovaných produktov, nevyhnutne neznamenajú rozdiel v kvalite produktov," píše sa v tlačovej správe EK.
"Niektorí Európania majú pocit, že značkové potravinárske výrobky, ktoré kupujú, sú odlišné, možno horšie, v porovnaní s produktmi dostupnými inde. Komisia vyzvala našich vedcov, aby pomohli objektívne posúdiť rozsah takýchto rozdielov na jednotnom trhu. Výsledky sú zmiešané: aj keď som rád, že nezistili žiadne dôkazy o rozdelení východ-západ v zložení značkových potravinárskych výrobkov, mám obavy z toho, že odkryli až jedna tretina testovaných výrobkov mala rôzne zloženie, pričom boli identicky alebo podobne značkové," povedal eurokomisár pre vzdelávanie Tibor Navracsics.
Česká eurokomisárka Věra Jourová, ktorá sa najviac zasadila o boj proti dvojakej kvalite dodala, že na európskom jednotnom trhu nebudú žiadne dvojité štandardy.
"S novými zákonmi, ktoré penalizujú dvojakú kvalitu a posilňujú ruky spotrebiteľských orgánov, máme k dispozícii nástroje na ukončenie tejto praxe. Európski spotrebitelia budú môcť nakupovať v plnej dôvere, že si kúpia to, čo vidia," povedala.
Reakcia ministerstva
Slovenský rezort pôdohospodárstva výsledky analýzy víta. Vyzdvihuje to, že približne tretina výrobkov má má iné zloženie a to napriek rovnakým alebo podobným obalom.
„Je znepokojujúce, že až 31 percent percent výrobkov malo zloženie so značnými rozdielmi, pričom predný obal výrobkov týmto skutočnostiam nenasvedčoval. Takéto praktiky jednoznačne možno označiť za neférové zavádzanie spotrebiteľov," uviedla v stanovisku podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
Agrorezort sa však vo svojom stanovisku nevyjadril k tomu, že sa nepotvrdila distribúcia potravín rozličného zloženia na základe akých si geografických vzorcov. Vo svojom stanovisku na to však upozorňujú výrobcovia.
"Zo správy JRC vyplýva, že v zložení živín a/alebo zložkách môžu existovať rozdiely, ale že tieto rozdiely nie sú štrukturálne prepojené so špecifickými zemepisnými oblasťami a z väčšej časti ich možno logicky vysvetliť. Je bežné, že zloženie výrobkov môže byť rozdielne z viacerých dôvodov vrátane dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov a noriem, dostupnosti surovín a podpory miestnych dodávateľských reťazcov a tiež investícií do snahy o zmeny výrobkov s cieľom zlepšiť ich nutričný profil," reaguje na správu Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV).
Matečnej agenda
Na dvojakú kvalitu potravín dlhodobo upozorňujú členské krajiny najmä zo strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Na to, že problém by sa mal dotýkať najmä strednej a východnej Európy, teda že ku nám putujú menej kvalitné potraviny. "Mali sme niekoľko stretnutí a konferencií, ktoré preukázali, že napríklad v mäsových výrobkoch máme menej mäsa, napriek tomu, že obal bol rovnaký," popisovala v minulosti Matečná.
Slovenský agrorezort už v roku 2017 vykonal testovanie potravín a porovnával produkty rovnakého výrobcu a s rovnakým názvom predávaným na Slovensku a v Rakúsku. Ako vtedy uviedol, rozdiely našli takmer v polovici prípadov. "Deväť výrobkov z 22 bolo identických. Vo zvyšných sme našli menšie i väčšie rozdiely,“ povedal vtedy šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Testovania prebehli aj v ďalších krajinách. Z posledného veľkého testu v Česku v roku 2018 vyplynulo, že z 21 testovaných produktov ich bolo jedenásť úplne odlišných, sedem bolo rovnakých a traja sa líšili mierne.