Nemecko nemá len problém s imigráciou, ale aj s emigráciou. Kým do krajiny prúdia málo vzdelaní cudzinci, časť najkvalifikovanejších domorodcov odchádza, napríklad do Švajčiarska.
Nemecko tak mieri ku kríze, varoval nemecký ekonóm Heribert Dieter. Nemci podobne čelia hlavne exodu lekárov.
Prehliada sa, že Nemecko nemá jeden, ale "dvojaký migračný problém," uviedol Dieter v názorovom článku vo švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung.
Z Nemecka je krajina vysťahovalcov
"Pre Nemecko je súčasná migračná politika dvojnásobne nepriaznivá. Krajina stráca vysoko kvalifikovaných ľudí vzdelaných na náklady daňových poplatníkov - rovnako ako africké krajiny alebo India. Súčasne sa ďalej prisťahovávajú nízko kvalifikovaní a zaťažujú sociálny štát," povzdychol si.
"Nemecko je, ako kedysi v 19. storočí, znovu krajinou vysťahovalcov, bez toho by bol tento jav v nemeckej verejnosti diskutovaný," dodal.
Nemeckí lekári odchádzajú do susedného Švajčiarska, kde sa hovorí aj po nemecky. Časť z nich mizne ale aj v Nórsku, ktoré rovnako ako Švajčiarsko nie je členom Európskej únie.
Nemecko stráca aj inžinierov, ktorí končia napríklad až v Austrálii, pripomenul Dieter. Najviac Nemcov však presídlilo do Spojených štátov a Británie.
Celkom sa v cudzine usadilo okolo 3,4 milióna Nemcov, z toho 2,7 milióna v produktívnom veku od 15 do 64 rokov. Uvádza to špeciálny informačný web pre Nemcov v zahraničí.
"Keďže nejde o osoby s nízkou kvalifikáciou, má aj malý počet emigrantov významné dôsledky," upozornil Dieter na úskalia "exportu ľudského kapitálu".
Útek za lepším je legitímny, vlasť však poškodzuje
Únik mozgov nemá len tienisté stránky. Nemci pracujúci v zahraničí patrí k vysťahovalcom, ktorí časť zarobených peňazí posielajú do vlasti.
V roku 2017 to bolo v prepočte 16,6 miliárd dolárov. Američania v cudzine vtedy previedli do vlasti len šesť miliárd dolárov.
Nemecku tak patrilo deviate miesto v rebríčku krajín podľa súm, ktoré dostávajú od svojich rodákov pôsobiacich v zahraničí. Pred Nemeckom boli napríklad India, Čína a Filipíny.
Porovnanie s USA však vyžaduje podrobnejšie vysvetlenie. Američania jednoducho nemajú takú potrebu hľadať lepšie uplatnenie inde.
Dieter je presvedčený, že USA, ale aj Kanade či Austrálii sa podarilo vytvoriť ekonomické stimuly pre zahraničé aj tuzemské kvalifikované sily. Toto podľa neho Nemecku chýba, preto stráca vlastné mozgy, zatiaľ čo prijíma nevzdelaných.
Dieter odchody Nemcov nekritizuje. "Lekári a inžinieri maximalizujú svoj osobný prospech, čo je legitímne," poznamenal s tým, že vo Švajčiarsku aj Austrálii majú lekári lepšie platy aj pracovné podmienky.
Minister situáciu kritizuje, riešenie však neponúkne
Odchody lekárov však vadia nemeckému ministrovi zdravotníctva Jensovi Spahnovi zo stredopravej Kresťansko-demokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej. Dieter tvrdí, že Spahn však nebude zvažovať riešenie, ktoré sa najviac ponúka - zvýšenie platov.
"Každý piaty lekár vo Švajčiarsku vyštudoval v Nemecku. V súčasnosti pracuje vo Švajčiarsku asi 6500 lekárov z Nemecka. Vzdelanie týchto lekárov stálo nemeckého daňovníka okolo 250-tisíc eur na osobu," upozornil Dieter.
"Celkovo teda Švajčiarsko doviezlo ľudský kapitál v hodnote približne 1,9 miliardy (švajčiarskych) frankov. Šetrí (tak) značné náklady na vzdelanie; Nemecko naopak svojím únikom mozgov utiera hubu," doplnil bez obalu.
Nevzdelaní imigranti nepomáhajú hostiteľom ani vlasti
Negatívny vplyv úniku mozgov umocňuje príchod málo kvalifikovaných cudzincov. Len v rámci migračnej krízy po roku 2015 sa ich dostalo do Nemecka cez milión. Dieter hovorí o 1,7 milióna registrovaných utečencov.
"Veľký počet nízko kvalifikovaných prisťahovalcov znižuje priemernú ekonomickú výkonnosť a zároveň zaťažuje sociálne systémy," myslí si.
Príspevky v nezamestnanosti známej pod skratkou Hartz IV poberalo v auguste 2018 okolo 6,6 percent z celkovej populácie. Podiel príjemcov tejto podpory medzi imigrantmi ale predstavoval 63,7 percent, poznamenal Dieter.
Mnohí z imigrantov, ktorí sa na trhu práce umiestnili, nedisponujú (najviac) žiadanými kvalifikáciami, takže skončili na zle platených pomocných pozíciách napríklad v upratovaní.
To im neumožňuje posielať do vlasti (väčšiu) finančnú pomoc, dodal Dieter. Neuviedol však, ako by si imigračnú politiku prial zmeniť.
Riešením je politicky nepriechodná nerovnosť
Za problém výslovne označil iba to, že v Nemecku sú vysoké dane a sociálne odvody. Aj preto podľa neho nemôžu zamestnávatelia urobiť vysoko kvalifikovaným tak lákavé ponuky ako predtým.
"V strednodobom a dlhodobom horizonte smeruje Nemecko k štrukturálnej kríze v hospodárskej a sociálnej politike. Najvýkonnejší opúšťajú krajinu a oslabujú (jej) ekonomické vyhliadky. Rovnaký účinok má imigrácia nízko kvalifikovaných," varoval.
Pre zvrátenie neblahého trendu odporučil znížiť dane a odvody. Navrhol tiež (výrazne) zdvihnúť platy vysoko kvalifikovaných, "aby sa v medzinárodnom porovnaní stali konkurencieschopnými".
Dieter však neverí, že by sa za súčasnej politickej atmosféry tieto zmeny presadili. V jeho očiach dominujú v parlamente obhajcovia prerozdeľovania. Sám pritom priznáva, že volá po väčšej nerovnosti.
"Chýba vhľad, aké dôsledky bude pre Nemecko mať, že si už nedokáže udržať svoje vlastné talenty," uzavrel.