Úplatky pre prijímanie detí prominentov na prestížne univerzity v Spojených štátoch potvrdzujú, ako funguje tamojší kastový systém vo vzdelávaní.
Ohromuje aj to, ako málo Američanov hlasno protestuje proti týmto nespravodlivostiam. Väčšinou zostávajú zajatci svojho egoizmu, tvrdí spravodajca nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung v USA.
"V USA sa nepočíta talent, ale peniaze," tak znie titulok článku Jürgena Schmiedera, ktorého text vydal aj švajčiarsky denník Tagesanzeiger.
Novinár a spisovateľ reaguje na prípady, keď bohatí rodičia pomocou úplatkov zaisťovali svojim potomkom štúdium na popredných univerzitách. Jeden manželský pár podľa obžaloby vybral na túto korupciu 6,5 milióna dolárov. To je viac, než zarobí väčšina Američanov za celý svoj život.
Schmieder vidí za škandálom oveľa širší problém - "grotesknú nerovnosť v príležitostiach na vzdelanie". Celý vzdelávací systém v USA označil za nespravodlivý, pretože "uprednostňuje bohatých a niekedy úplne vylučuje chudobných".
"Americký vzdelávací systém je ako pyramída, kde sa deti chudobnejších rodín namáhajú na prvom stupni, zatiaľ čo majetní rodičia stavajú svojim deťom schody z peňazí až na vrchol," poznamenal spravodajca v kalifornskom Los Angeles.
"Štúdium na americkej elitnej univerzite nie je privilégiom pre nadaných, ale často investíciou úspešných do úspešnej budúcnosti ich detí - a teda akýsi vzdelávací kastový systém," dodal.
Nič sa nezmení
Schmieder sa čuduje nad tým, "ako tiché sú protesty" proti týmto nespravodlivostiam. Domnieva sa, že pretrvávanie tohto vzdelávacieho systému uľahčuje, ba podporuje hlboko zakorenený sebecký životný postoj Američanov. Ten by sa podľa neho dal zhrnúť do hesla: ja prvý! Alebo inými slovami: pre mňa vždy to najlepšie.
Schmieder si myslí, že v žiadnej inej krajine neoslavujú toľko myšlienku, že každý je zodpovedný (len) sám za seba a že všetko vyrieši čo najslobodnejší trh.
"Každý vie, ako je tento (vzdelávací) systém nespravodlivý, ale nič sa nezmení. Američania sú - nielen vo vzdelávaní - uväznení vo svojom egoizme," myslí si.
Náprava by podľa Schmiedera vyžadovala väčšiu účasť štátu vo vzdelávaní a zastropovaní alebo zrušení školného. Lenže takéto pre Európanov normálne myšlienky vnímajú mnohí Američania ako radikálne pokusy o zavedenie socializmu, povzdychol si.
Prominentné školy
Najslávnejšie a najžiadanejšie americké univerzity sú súkromnými inštitúciami, kde sa na výučbe tvrdo zarába. Schmieder pripomenul, že napríklad na Harvarde stojí rok štúdia takmer 70 tisíc dolárov. Súkromné univerzity tiež legálne prijímajú finančné dary.
Zároveň podotkol, že prestížne vysokej školy nelákajú len na kvalitné vzdelanie, ale aj na prístup k sieti cenných kontaktov medzi súčasnými i bývalými študentmi. Mnohí z nich na univerzite získavajú prvé významné konexie. Nie náhodou niektoré z najúspešnejších firiem založili spolužiaci. V prípade Facebooku tí z Harvardu a pri Googlu aj Yahoo zo Stanfordu.
Aj preto sa darí súkromným učiteľom, ktorí za peniaze pripravujú na štandardizované vstupné testy na univerzity.
Schmieder však upozorňuje, že komercionalizácia vzdelania začína už v materských školách, kde Američania niekedy musia platiť vyše 45 tisíc dolárov. Takže aj mnohí rodičia, ktorí nekorumpujú, vydajú za vzdelanie svojich detí vysoké sumy, uzavrel.
Najväčší odhalený podvod
Prevalenie podvodu s prijímaním na univerzity považuje americká prokuratúra za svojho druhu najväčší, aký sa doteraz podarilo v USA odhaliť. K machináciám na pretlačenie svojej dcéry na školu sa už priznala napríklad herečka Felicity Huffmanová. Hviezde seriálu Zúfalé manželky hrozí teraz pobyt za mrežami.
Spolu s ňou ale v škandále figuruje najmenej 50 ľudí. Vinní rodičia podľa prokuratúry vydali dohromady na úplatkoch približne 25 miliónov dolárov. Obžalobe čelí aj herečka Lori Loughlinová zo sitcomu Plný dom. Tá vraj za prijatie svojich dvoch dcér dala 500 tisíc dolárov.
Okrem hercov patria medzi obžalovaných aj šéfovia firiem. Do škandálu sú zapletení aj tréneri. Podvody organizovala súkromná spoločnosť Edge College & Career Network, ktorej predstaviteľ William Singer obvinenia priznal. Machinácie spočívali vo falšovaní prijímacích testov a/alebo podkladov pre prideľovanie športových štipendií.
Cieľom bolo pretlačiť deti prominentov na školy ako Stanford, Yale alebo Georgetownskú univerzitu. Školy sa ale na porušovaní nepodieľali. Tiež študenti podľa vyšetrovateľov väčšinou nevedeli, že sa na školu dostali vďaka úplatkom.