Ľudia z oboch strán Berlína v novembri 1989 oslavujú pád múra, ktorý ich 28 rokov rozdeľoval.Wikimedia Commons
StoryEditor

Prekliatie NDR. Nemci z východu nemajú šancu na miesta šéfov, chcú kvóty

25.02.2019, 17:00
Autor:
kankan
Tridsať rokov po zjednotení Nemecka nemajú zástupcovia z východu pomerné zastúpenie v radoch elít.

Šéfmi firiem, ministrami aj rektormi sú v Nemecku stále hlavne bývalí západní Nemci. Ani tridsať rokov po zjednotení Nemecka nemajú obyvatelia východnej postkomunistickej časti krajiny zodpovedajúce zastúpenie v radoch elít. Napriek veľkej výnimke - kancelárke Angele Merkelovej. Preto u nich silnie volanie po kvótach, ktoré by nepomer zmiernili.

Keď sa v roku 1990 spojili nemecké štáty, občania oboch z nich jasali. Zo západnej niekdajšej NSR do východnej bývalej NDR začali prúdiť peniaze aj experti. Tí preberali vedenie súdov, škôl, podnikov, médií i správnych orgánov, aby ich reformovali.

Aj napriek tejto obrovskej pomoci pretrváva dodnes na východe Nemecka nižšia životná úroveň. Aj preto pokračuje exodus východných Nemcov k ich západným krajanom. Napriek tomuto premiešaniu obyvateľstva však nezískali východní Nemci primeraný podiel v radoch celoštátnych elít.

Občania druhej kategórie

"Je groteskné, ako málo východných Nemcov sa dostalo na vrcholové pozície. A ešte grotesknejšie je, že o kvótach nechce diskutovať ani splnomocnenec spolkovej vlády pre východné krajiny," uviedla spisovateľka a prispievateľka denníka Die Zeit Jana Henselová, ktorá pochádza z východonemeckého Lipska.

Mnohí východí Nemci, prezývaní Ossis, vítali po zjednotení príchod západných expertov. Postupne si však pripadali čím ďalej tým viac ponížene. Pri 20. výročí pádu Berlínskeho múru pred desiatimi rokmi uviedlo 42 percent východných Nemcov, že sa stále cítia občanmi druhej kategórie.

"My z východu sme takmer rasovo znevýhodnení," vyhlásila provokatívne vlani v decembri farárka Christiane Thielová, rodáčka z východonemeckého Freibergu.

Merkelová ako výnimka potvrdzujúca pravidlo

Centrum pre rozvoj vysokého školstva zverejnilo analýzu, podľa ktorej žiadna z 81 nemeckých verejných vysokých škôl nemá v čele východonemeckého rektora. Východní Nemci väčšinou chýbajú aj vo vedení veľkých firiem a to aj tých z bývalej NDR.

V stovke najväčších východonemeckých spoločností tvoria východní Nemci len tretinu šéfov, zistila v roku 2016 univerzita v Lipsku. Inak povedané - aj na území, kde sú východní Nemci doma a kde tvoria jasnú väčšinu obyvateľov, nemajú ani zďaleka väčšinu v radoch elít.

Podobný nepomer je aj v politike, napriek dvom nápadným výnimkám. Tými sú dlhoročná kancelárka Angela Merkelová a bývalý prezident Joachim Gauck, ktorí obaja pochádzajú z východného Nemecka.

Zo 14 spolkových ministrov má však vo východnom Nemecku pôvod iba jeden, resp. jedna - Franziska Giffeyová. Tá stojí na čele ministerstva pre rodinu, seniorov, ženy a mládež, ktoré nepatrí medzi silové rezorty.

"Čím vyššie v hierarchii, tým menej východných Nemcov nájdete," píše Henselová, podľa ktorej toto pravidlo platí takmer vo všetkých sférach spoločnosti.

Na disproporcie upozorňuje už roky napríklad sociológ Raj Kollmorgen z východonemeckej Vysokej školy Zittau Görlitz. Avšak "až od minulého roka sa o tom hovorí hlasnejšie a z východonemeckej strany tiež sebavedomejšie," tvrdí Henselová.

Podľa Kollmorgena sa východní Nemci začali časom sami podceňovať a ochladli v snahe vydobyť si (späť) vedúce pozície. Dôvodom je údajne hlavne to, že "príliš často pri sebe aj u iných mali skúsenosť, že takéto ciele aj tak nemôžu dosiahnuť".

Kvóty ako štrukturálne riešenie alebo cesta k biede?

Podľa niektorých by mali byť zavedené kvóty, ktoré by stanovili, že na určitých postoch musí byť nejaký minimálny podiel východných Nemcov. Ako "štrukturálne riešenie" podporil kvóty Gregor Gysi, predák opozičnej ľavicovej strany Die Linke.

Za kvóty sa postavila napríklad aj Frauke Hildebrandtová, profesorka vysokej školy vo východonemeckom Postupime. "Ako kvótu pre ženy potrebujeme kvótu pre východných Nemcov. V politike, v správnych orgánoch, vo vede - celoštátne," povedala.

Splnomocnenec spolkovej vlády pre východné krajiny Christian Hirte to však ostro odmietol. "Kvóty pre východných Nemcov povedú k biede," vyhlásil s tým, že nevidí žiadnu nevýhodu v tom, že je niekto z nových spolkových krajín. Tak sa nazývajú krajiny bývalej NDR - Brandenbursko, Durínsko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko a Sasko-Anhaltsko.

Henselová sama kvóty priamo nežiada, prihovára sa však za to, aby sa o nich začalo vážne premýšľať. Zároveň vyjadruje poľutovanie, že diskusia o kvótach patrí všeobecne k tým najviac "nervóznym" (a teda málo vecným), ako podľa nej ukázali polemiky o kvótach pre ženy. Zároveň ju mrzí, že tieto debaty priživujú negatívne vnímanie skupín, pre ktoré sa žiada väčšie zastúpenie.

Henselová si myslí, že diskusie o kvótach sú citlivé preto, že ide o druh sporov o (pre)rozdeľovania, ktoré sa vždy dotýkajú základných predstáv o (spravodlivej) spoločnosti.

01 - Modified: 2024-09-18 15:35:16 - Feat.: - Title: Emisné pravidlá sa zmenia: Slovensko zavedie nový systém obchodovania s kvótami 02 - Modified: 2023-07-21 08:16:56 - Feat.: - Title: Rusko zvažuje kvóty na vývoz ropných produktov. Chce tak stabilizovať ceny benzínu 03 - Modified: 2023-06-09 13:07:17 - Feat.: - Title: Kto nechce prijať migrantov, zaplatí 20-tisíc eur za osobu. Čo mení nová reforma z Bruselu? 04 - Modified: 2022-12-02 19:46:18 - Feat.: - Title: Prezident Nigeru vyzval európske krajiny na zavedenie kvót pre afrických pracovníkov 05 - Modified: 2022-02-03 12:32:37 - Feat.: - Title: Rolu hrdinu odmietol: Maršal Paulus bol najcennejším Stalinovým úlovkom, v zajatí pristúpil na jeho hru
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
12. november 2024 23:20