Kocky sú hodené a britská premiérka Theresa Mayová v utorok v britskom parlamente utrpela očakávanú a podľa BBC ponižujúcu porážku.
Väčšina poslancov Dolnej snemovne sa postavila proti dohode, ktorú vyjednala jej vláda s Európskou úniou a ktorá riešila najdôležitejšie náležitosti odluky Spojeného kráľovstva od Únie.
V stredu večer potom Mayovú čaká hlasovanie o nedôvere, ktoré si želá ako sama premiérka, tak i predseda opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn. Následné udalosti sú však vo hviezdach.
Zostáva iba 73 dní
Neúspech v Dolnej snemovni zatiaľ pre premiérku, ktorej vypovedala poslušnosť aj výrazná časť vlastných konzervatívnych poslancov, znamená, že musí najneskôr do budúceho pondelka predložiť alternatívny scenár ďalšieho postupu. Pôvodne stanovený termín, 29. marec 2019, kedy by mala Británia odísť z EÚ, sa pritom nezadržateľne blíži - zostáva iba 73 dní.
Práve to by mohol byť jeden smer, akým by sa mohli úvahy britskej premiérky uberať. Jej vláda by mohla v Bruseli požiadať o predĺženie lehoty pre brexit. To je zrejme možnosť, ktorú favorizujú aj predstavitelia EÚ. Už začiatkom týždňa o nej informovala väčšina britských médií.
Má to však aj niekoľko úskalí. Jedno z najväčších predstavujú májové voľby do Európskeho parlamentu. Británia sa ich už nezúčastní, pretože nikto nepočítal s tým, že by sa pôvodný termín pre brexit natiahol. S novým europarlamentom však tiež zároveň vznikne nová Európska komisia, takže by sa teoreticky mohlo stať, že britská strana nebude mať nejaký čas partnera, s ktorým bude možné rokovať o prípadných zmenách v pôvodnej dohode.
Írska poistka
Ďalší posun by mohol nastať pri téme, ktorá sa ukázala byť v posledných týždňoch najspornejšou a ktorá bolo dôvodom, prečo sa množstvo konzervatívnych poslancov postavilo proti svojej premiérke.
Ide o poistku vo veci budúceho režimu na írskej hranici, kde londýnska vláda naliehala, aby bola jej platnosť časovo obmedzená. Z pôvodne dohodnutého kompromisu totiž vyplývalo, že kým by sa nepodarilo zabezpečiť, aby sa spomínaná hranica do budúcna zaobišla bez colných a hraničných kontrol, zostalo by celé Spojené kráľovstvo súčasťou colnej únie s Bruselom. Tým by však Londýn prišiel o možnosť uzatvárať vlastné obchodné dohody, pretože by musel aj naďalej dodržiavať pravidlá a podmienky dohodnuté Bruselom.
Ak by teraz dvadsaťsedmička prišla s návrhom, že poistka bude časovo obmedzená, mohlo by to množstvo konzervatívnych poslancov obmäkčiť. Pri prípadnom ďalšom hlasovaní by potom mali pravdepodobne menší problém zdvihnúť za dohodu ruku. Mnoho komentátorov poukazuje na skutočnosť, že návrh na oslabenie poistky vo veci írskej hranice by musel s najväčšou pravdepodobnosťou vzísť od vlády v Dubline.
"Nórsko plus"
Ďalší kompromis by mohol spočívať v budúcom nastavení vzájomných vzťahov, ktoré býva označované ako "Nórsko plus". Po vzore severskej krajiny by Británia aj naďalej zostala zapojená do vnútorného trhu aj colnej únie, mala by však niektoré výnimky.
Napríklad na poľnohospodárstvo alebo rybolov sa pravidlá vnútorného trhu nevzťahujú, tieto odvetvia rieši bilaterálne dohody. Nórsko však výmenou za prístup na trh Únie platí a rovnako tak nemá možnosť ovplyvňovať legislatívu EÚ. Stúpenci tohto modelu medzi britskými politikmi tiež argumentujú tým, že by dokázal zabrániť tvrdému nárazu.
Zároveň by mohli byť zachované doterajšie tesné ekonomické väzby medzi Londýnom a zvyškom Európy. Británia napríklad dováža tretinu svojich potravín z EÚ, opačne sa zase vývozy podieľajú viac ako siedmimi percentami na britskom HDP.