Reuters

Newsblog: Prečo Billa Gatesa očarili toalety v Číne

Rúžom sa na trhu darí, za posledné roky sa ich podiel rapídne zvýšil. Facebook podnikol raziu proti teroristickému obsahu.

Razia Facebooku proti teroristickému obsahu

Facebook tvrdí, že 99 percent obsahu súvisiaceho s terorizmom za posledných deväť mesiacov zrušil. Odpoveď, ako bojuje proti takémuto obsahu, zverejnil Facebook sám. Keď hovorí o terorizme, má na mysli Islamský štát a Al-kájdu. Chváli sa, že po zverejnení takéhoto obsahu ho do dvoch minút zlikvidoval, zatiaľ čo na začiatku tohto roka mu to trvalo až 14 hodín. Vďaka jeho aktivite počas druhého kvartálu tohto roka, kedy vymazal 9,4 milióna postov, klesol ich počet v tom treťom na tri milióny. Môžno že sa zuckerbergovci v boji proti extrémistom konečne rozhýbali, no kritik by na to povedal - too little, too late.

Toaleta budúcnosti

„Práve som precestoval pol sveta, aby som sa pozrel na toaletu,“ píše jeden z najbohatších mužov na svete Bill Gates vo svojich poznámkach. Do Pekingu zavítal, pretože tam bola výstava tých najmodernejších záchodov na svete Reinvented Toilet Expo. Gates píše, že okrem toho, že vystavované high-tech toalety boli pekné, dokážu zachrániť milióny ľudských životov. Aj keď si to priemerný Slovák zrejme nemyslí, polovica svetovej populácie však používa nebezpečné hygienické zariadenia. Až pol milióna detí do päť rokov zomiera ročne na choroby spôsobené kontamináciou pitnej vody. „Nie je preháňanie povedať, že biedna hygiena brzdí celé komunity a národy,“ píše Gates. Dobrý odpadový systém je teda na nezaplatenie. Supermoderné toalety budú o chvíľu schopné zrecyklovať ľudské výkaly, iné zase budú môcť byť poháňané slnečnou energiou. Je pritom zaujímavé, že záchody ako ich poznáme dnes, sú prakticky nezmenené už asi storočie. Možno je ozaj čas na zmenu.

Pozrite si názorný príklad, ako taká moderná toaleta funguje.

Trhu s rúžmi sa darí

Portál Quartz v rámci svojej rubriky Obsession pravidelne rozoberá do najmenších detailov rôzne bežné veci. Tento raz si zobrali na mušku obyčajný rúž.

Vypichneme len niekoľko zaujímavých faktov:

2 a pol dolára je priemerná výrobná cena rúžu.

160 dolárov je najdrahší komerčne distribuovaný rúž.

11,2 miliárd dolárov tvoril objem trhu s rúžmi v roku 2017 podľa Euromonitor International.

82,2 percent predstavuje nárast trhu s rúžmi medzi rokmi 2012 a 2017.

1 451 druhov rúžov sa predalo na londýnskom letisku Heathrow, to ho robí najväčším predajiskom kozmetických produktov v Európe.

90-tisíc chrobákov červca nopálového treba na výrobu kilogramu karmínu, ktorý dáva rúžu červenú farbu.

97 percent amerických žien aspoň raz už rúž použilo.

Sója stojí v skladoch, Číňania ju nechcú

Keď sa veľa hovorí o obchodnej vojne, máloktorý bežný človek si vie predstaviť, čo to v praxi znamená. Ekonómovia hovoria takmer unisono, že táto vojna nebude mať víťazov. Ale, predsa len, ako to reálne vedia ľudia pocítiť na vlastnej koži? Poďme do Ameriky. Tamojším farmárom na skladoch pomaly hnije sója, ktorú prestala Čína kupovať. Pestovateľom oproti minulému roku klesli predaje o 94 (!) percent. Prečo? Pretože Číňania ako odvetu v obchodnej vojne uvalili na americkú sóju clá. Keďže ju Čína prestala od Američanov kupovať, klesla jej cena.

Generálny manažér firmy Arthur Companies Kevin Karel pre New York Times hovorí, že jeden milión bušelov sóje teraz skladajú na holej zemi a prikrývajú plachtami. Keď sa pýtate, prečo práve sankcie na sóju, tak možno preto, že sa pestuje v Severnej a Južnej Dakote, stredozápadných štátoch, odkiaľ pochádzajú Trumpovi voliči (tzv. hillbilies). Kvôli clám padli ceny americkej sóje, čo spôsobilo problémy farmárom, najmä tým mladším s čerstvými dlhmi. Za prvých šesť týždňov od septembra tohto roka Američania vyviezli do Číny o šesť miliónov ton sóje menej oproti minulému roku. NYT píše, že úrady zaznamenali aj zvýšený počet samovrážd v Severnej Dakote.

Spojené štáty exportovali za minulý rok sóju v hodnote 26 miliárd dolárov, z toho vyše polovica skončila v Číne, kde ňou kŕmia aj ošípané. Čína jej minulý rok spotrebovala 110 miliónov ton, pričom 87 percent z toho doviezla. Tento dopyt pomohol Amerike - keď v 90-tych rokoch pestovali tamojší farmári sóju iba na rozlohe 450-tisíc akrov, dnes ju pestujú na 6,4 miliónoch akroch. Medzitým sa medzi americkými farmármi a nákupcami v Číne vyvinuli čulé vzťahy, čím obchod prispel aj k dobrým vzťahom.

Karel tvrdí, že veľa jeho zákazníkov noší šiltovky s nápismi „Make America Great Again,“ a sú ochotní pretrpieť krátkodobú bolesť, aby sa v budúcnosti mali ich deti lepšie - čím opakujú rétoriku Donalda Trumpa. Iný farmár, Greg Gebeke, ich nechápe a tvrdí, že prehrajú všetci. „Snažím sa pochopiť, kto sú víťazi tejto obchodnej vojny,“ povedal. Ako z toho von? Asi len ťažko. Jednou z ciest je nájsť iné trhy - teda nových zákazníkov. Jim Sutter, vedúci americkej rady pre export sóje tvrdí, že už začal presviedčať Indov, aby jedli viac kurčiat (sója ich totiž vykrmuje). Možno to pomôže.

#NEWSBLOG