Veda náboženstvo nenahradí
Náboženstvo sa s nami drží, dá sa povedať, od počiatku vzniku najstarších civilizácií. A tak skoro zrejme nevymizne. Ľuďom totiž dáva to, čo veda nie - zmysel života a pocit, že niekam patria. Noví ateisti sa teda mýlia, keď zúrivo broja proti náboženstvu. V rozhovore pre portál Vox to tvrdí filozof John Gray, ktorý napísal knihu Sedem typov ateizmu. „Existuje hlúpa myšlienka, že nepotrebujeme náboženstvo, pretože máme vedu. Náboženstvo odpovedá na iné potreby ako veda, potreby, ktoré veda nemôže uspokojiť,“ tvrdí Gray.
Alebo: „Myslieť si, že môžete uniknúť impulzu storytelingu, ktorý živí mýty, myslieť si, že môžete robiť politiku bez spoľahnutia sa na tieto rovnaké impulzy, je iba vlastný mýtus. Pretože tým odsúdite všetkých ostatných praktizantov - okrem seba, samozrejme, pretože vy ako racionalista stojíte nad nimi všetkými. No toto je hrozná chyba, fatálna domýšľavosť. Na toto narážam v kritike Nových ateistov (Sam Harris, Richard Dawkins, Daniel Dennett - pozn. autora).“ Aj Gray uznáva, že dogmatická viera môže napáchať škody. Predsa len, náboženstvo ponúka akúsi útechu v najhorších chvíľach života človeka, akúsi barličku, ktorá keď nie je nikto na blízku, dokáže pomôcť. A keďže ľudia nie sú racionálne chladnokrvné kalkulujúce stroje, potrebujú aj nejakú vieru v zmysel života či dokonca nasýtenie potreby po tajuplnom nadprirodzene.
Kritizuje ich, no oni ho zbožňujú
Keď sa historik pôvodne zaoberajúci sa stredovekom stane intelektuálne svetovou celebritou, musí byť na ňom niečo zaujímavé. Yuval Harari napísal bestsellery ako Sapiens a Homo Deus, kde popisuje cestu ľudstva od opice až po vládcu planéty, resp. budúcnosťou nášho druhu, ktorý speje k zániku. Odvtedy jeho vystúpenia plnia svetové haly a jeho texty sa objavujú vo všetkých popredných svetových médiách. Najnovšie s ním reportér New York Times strávil niekoľko dní počas jeho turné po Silicon Valley, kde sídlia technologickí giganti. Otázku, ktorú si autor kladie je, prečo ho títo čarodejníci vytvárajúci krajšiu budúcnosť, toľko zbožňujú, aj keď on ich kritizuje.
Harari napríklad tvrdí, že nové technológie vytvoria úzku skupinu vládcov a masy nepotrebných ľudí. Šéf Netflixu Reed Hastings okrem iného hovorí, že „Yuval je antipersona Silicon Valley. Nenosí mobil a trávi veľa času offline meditovaním. Vidíme v ňom toho, kým by sme chceli byť. Jeho myšlienky o umelej inteligencii a biotechu v novej knihe nás nútia zamýšľať sa nad prichádzajúcimi drámami.“
Kríza nevídaných rozmerov
Agentúra Reuters pripravila peknú infografiku o tom, v akom stave je biosféra pod svetovými oceánmi. V skratke: pod ich vlnami sa deje katastrofa. Ako sa otepľuje klíma, zohrieva sa aj voda, ktorá vyháňa podmorské živočíchy viac do studenejších oblastí, teda k pólom. Inými slovami, pod hladinou sa odohráva epická utečenecká kríza. Z pevniny sú pritom tieto javy neviditeľné. Napríklad až 85 percent zo 70 mapovaných druhov v americkom Severnom Atlantiku za posledné polstoročie už emigrovalo buď viac na sever alebo viac na juh. Najdramatickejšie zmeny sa pritom udiali za posledných 10 či 15 rokov. Ako sa však mení životné prostredie pod morskou hladinou, budú sa meniť aj zabehnuté návyky pre bežných rybárov na celom svete. Reportéri na tom pracovali rok a výsledok naozaj stojí za to.
Skôr ako na ostrove začali hladovať na kontinente
Cez víkend sme si pripomenuli výročie sto rokov od ukončenia prvej svetovej vojny. Je dobré si pripomenúť aj niektoré ekonomické faktory v pozadí prvého ozajstného globálneho konfliktu. Martin Sandbu pripomína, že Británii, aj keď sa tak mohlo zdať, hrozilo vyhladovanie oveľa menej ako mocnostiam na kontinente - Rakúsko-Uhorsku, Turecku, Rusku či Nemecku. „Rakúsku-Uhorsku, Turecku, Nemecku a Rusku dochádzali potraviny oveľa skôr ako zbrane a munícia,“ píše Stephen BroadBerry aj keď sa zdalo že práve tieto krajiny nebudú mať s potravinovými zásobami problém. Naopak Británia to zvládla. „S jej závislosťou od importov sa čakalo, že bude hladovať.“ Britskí farmári však využili pôdu, ktorá zostala ležať ľadom po tom, čo sa začali dovozy z Nového sveta. A tiež vďaka vysokej produktivite poľnohospodárov mohli byť vojaci povolaní do služby bez toho, aby to produkcii nejako ublížilo.
Tu je celý eBook o ekonomických implikáciách prvej svetovej vojny.
Symbolom dnešnej doby je stolička
Sú všade. Doma, v práci, aute, autobuse, u lekára, na štadióne či v reštaurácii. A ničia nám život. Doslova. Reč je o stoličkách. Autor Vybarr Cregan-Reid nás zoberie na tour de stoličky, kde nám predstaví dejiny sedenia. Samozrejme, človek si odjakživa hľadal cestičky, ako robiť čo najviac pri najmenšej námahe. Alebo, lepšie povedané, robiť čo najmenej. Winston Churchil vraj kedysi prehlásil, že keď si môže človek sadnúť, nemal by stáť. Od celodenných prác na poliach sme sa dostali pred počítače v kanceláriách, kde strávime v priemere osem až deväť hodín denne. Niektorí aj viac. Snaha po čo najväčšej pohodlnosti sa však obrátila proti nám a dnes sa sedenie označuje aj ako nové fajčenie. A to tiež preto, že kvôli častému sedeniu a nehybnosti trpíme poruchami chrbtice a s tým spojenými problémami.
Bonus: Financial Times odporúča najlepšie biznis knihy za november.