Turecko výrazne znížilo odhad rastu ekonomiky na tento i budúci rok. Minister financií Berat Albayrak predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku zvýši o 3,8 percenta a budúci rok tempo ďalej zvoľní až na 2,3 percenta.
Doteraz Ankara v oboch rokoch počítala s rastom o 5,5 percenta. Krajinu k tomuto kroku prinútil prudký prepad líry, ktorá tento rok stratila zhruba 40 percent svojej hodnoty.
Tureckú menu dnešná správa oslabila. Investori totiž počítali s ešte výraznejším znížením odhadu a zároveň sa nedočkali plánu na pomoc tureckým bankám.
Lira stráca kvôli obavám menových trhov z vplyvu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na menovú politiku, ďalšiu ranu jej zasadil diplomatický a obchodný spor medzi Ankarou a Washingtonom.
Následné menové turbulencie v auguste otriasli globálnymi finančnými trhmi a v Turecku vyvolali obavy z bankovej krízy. Niektorí analytici preto dúfali, že minister dnes predstaví nástroj, ktorý bankám pomôže s nesplatenými úvermi.
Turecko sa roky tešilo z výrazného hospodárskeho rastu, o ktorý sa však zaslúžil predovšetkým silný rast úverov. Ešte vlani sa HDP podľa týždenníka Der Spiegel zvýšil o 7,4 percenta.
Aby povzbudila líru a pribrzdila rýchly rast inflácie, ktorá sa tento rok bude podľa ministrovho odhadu pohybovať okolo dvadsiatich percent, zvýšila turecká centrálna banka minulý týždeň prudko úroky. Tým zdražela úvery, čo Erdogan kritizoval. Nová základná úroková sadzba je 24 percent a zaťaží banky, firmy a spotrebiteľov.
Turecké firmy si kvôli nízkym úrokovým sadzbám roky brali úvery v dolároch a v eurách. Oslabenie líry im teraz splácanie týchto zahraničných úverov predražuje.
Podľa odhadu banky JPMorgan je súkromný sektor zadĺžený sumou 146 miliárd dolárov v zahraničných menách a tieto dlhy sú splatné do júla 2019. Podľa odhadu medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch predstavujú úvery v zahraničných menách 43 percent všetkých bankových úverov v Turecku.