Český miliardár Daniel Křetínský je opäť o niečo bližšie k ovládnutiu veľkého náleziska plynu na Donbase, ktoré je pod kontrolou ukrajinskej vlády. Vládna komisia totiž odporučila schválenie vstupu jeho holdingu EPH do spoločnosti Yuzgaz B.V., ktorá má licenciu na ťažbu na juzovskom nálezisku. Teraz sa čaká už len na schválenie obchodu ukrajinskou vládou.
Ako uviedol denník Hospodářské noviny, ktorý sa odvolal na informácie štátnej spoločnosti spravujúcej ukrajinské nerastné bohatstvo, Křetínskeho EPH sľúbila, že v priebehu piatich rokov investuje do náleziska 200 miliónov dolárov (175,35 milióna eur).
Ak ukrajinská vláda dohodu schváli, tá predpokladá, že slovenská firma Nafta, ktorá tiež patrí Křetínskemu, začne v priebehu jedného roka ťažiť 20 až 30 miliónov kubických metrov (m3) plynu a za dva roky už okolo sto miliónov m3.
V roku 2022 to už má byť jedna miliarda m3 a za ďalšie štyri roky by sa už malo ťažiť šesť až sedem miliárd m3, a to počas ďalších 20 rokov. Na porovnanie, vlani celá Česká republika spotrebovala 8,3 miliardy m3 zemného plynu.
Investícia za niekoľko miliárd
Celková investícia EPH sa odhaduje na niekoľko miliárd dolárov. "EPH by tak prostredníctvom svojej dcérskej firmy EPPE vstúpila do projektu ako investor a garant, že sa do prieskumu v oblasti preinvestuje dohodnutá čiastka," povedal hovorca EPH Daniel Častvaj. Křetínskeho slovenská Nafta, by v projekte vystupovala podľa Častvaja ako technický operátor. "Na dokončenie tejto transakcie je však potrebný súhlas ukrajinskej vlády," dodal.
Nafta bude nadväzovať na prácu spoločnosti Shell, ktorá pôvodne mala na nálezisku pracovať. "Plánujeme urobiť všetky práce, ktoré chcel robiť Shell počas prvých piatich rokov, ale budeme efektívnejší než oni," citovala ešte vlani Martina Slováka tlačová agentúra Interfax Ukrajina. Slovenský manažér ale pripustil, že vzhľadom na zmeny na trhu s plynom bude potrebné zmeniť niektoré parametre dohody, ktorú Shell uzatvoril v januári 2013.
Dôvody odchodu Shellu
Podľa predsedu ukrajinskej Asociácie producentov plynu Danila Majdanika jedným z dôvodov odchodu Shellu je fakt, že keď prišiel na Ukrajinu, tak barel ropy (159 litrov), od ktorej sa odvíja cena plynu, stál vyše sto dolárov.
V roku 2014 ale cena spadla na 40 dolárov. Navyše, na jar 2014 vypukli boje na východe Ukrajiny a juzovské nálezisko leží medzi Charkovom a Doneckom, boje ho teda v plnej miere zasiahli. To bol aj oficiálny dôvod odchodu Shellu v roku 2015.
Podľa Majdanika však podstatnejším dôvodom pravdepodobne je, že sa nenaplnili optimistické očakávania, ktoré robili z Ukrajiny takmer druhý Katar. Navyše, Shell má viacero omnoho väčších projektov v Rusku, vrátane obrovského náleziska na Sachaline, ktoré nechcel pre pôsobenie na Ukrajine ohroziť.