Viac ako 70 rokov dodávali do Poľska plyn len ruské plynovody, túto éru ukončilo v roku 2016 otvorenie terminálu na skvapalnený plyn vo Świnoujście.
A Poliaci chcú ísť ešte ďalej. Do roku 2022 sa chcú závislosti na plyne od Gazpromu zbaviť úplne.
V súčasnosti dodáva firma Gazprom, ktorú Kremeľ používal a používa ako vyjednávaciu páku proti krajinám vo východnej i strednej Európe, dve tretiny poľskej spotreby.
"Nesnažíme sa diverzifikovať zdroje kvôli tomu, aby sme potom pokračovali v odberu ruského plynu," konštatoval pre agentúru Bloomberg Piotr Naimski, splnomocnenec poľskej vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru.
Poľsko sa preto usiluje o stavbu nového vedenia, ktoré by k jeho brehom dostalo strategickú surovinu z Nórska. "Je to otázka bezpečnosti, o tomto plynovode nebudeme s Gazpromom rokovať," dodal Naimski.
Veľké ambície nového plynovodu
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť oznámila, už pri svojom nástupe k moci v roku 2015, že nemieni s Gazpromom predĺžiť dlhodobý kontrakt, ktorý vyprší v roku 2022. Kvôli tomu tiež štátom kontrolovaná firma PGNiG oživila projekt "nórskej rúry", o ktorej sa na poľských ministerstvách hovorí už dvadsať rokov. Stavbu by chcelo Poľsko dotiahnuť do konca v októbri 2022, čo je podľa expertov veľmi ambiciózny cieľ.
"Ak by sme chceli kontrakt s Rusmi predĺžiť, musíme začať konať už na konci roka 2019, tou dobou už budeme vedieť určite, ako na tom s projektom Baltického plynovodu sme. Budeme v dobrej vyjednávacej pozícii," verí Naimski a dodáva, že tou dobou už krajina bude pripravená na akékoľvek hrozby, ktoré z výmeny dodávateľa môžu vyplynúť.
PGNiG od Gazpromu kupuje ročne 10 miliárd kubických metrov plynu, okrem toho firma zdvojnásobila dodávky skvapalneného plynu LNG z Kataru na tri miliardy kubíkov a podpísala dohodu o dodávkach LNG z Ameriky.
Tankery vozia surovinu do terminálu vo Świnoujście, ktorého kapacitu by Poliaci chceli po roku 2020 využívať na 50 percent. To by zodpovedalo 7,5 miliardy kubických metrov plynu. A ďalších takmer deväť miliárd kubíkov by malo prúdiť z Nórska novým plynovodom.
Nové projekty počítajú aj so Slovenskom
Poľsko nie je na dodávkach zvonku úplne závislé, krajina ročne vyťaží asi štyri miliardy kubíkov, ak všetko Poliakom vyjde, mohli by mať aj plyn na predaj.
Lenže aby ho dostali do európskej siete, potrebujú nové spojky do Česka, Litvy, na Slovensko i Ukrajinu. "Prepojenie so Slovenskom je pre nás kľúčové, pretože potom by sme sa dostali k maďarskej sieti a odtiaľ ďalej na Balkán," plánuje Naimski a dodáva: "Mohli by sme tam poslať päť miliárd kubíkov ročne, pre niektoré balkánske krajiny ide o ich celoročnú spotrebu."
Okrem slovenskej trasy by mohlo byť v hre tiež posilnenie českej vetvy, ktorej sa hovorí Stork II. Lenže okrem politických vyjadrení sa jej stavba príliš nehýbe. Prepojka sa však dostala na zoznam projektov spoločného záujmu Európskej únie a mala by byť hotová do roku 2020.
Chystaný poľský plynovod smer Nórsko bude križovať trasu iného plynovodu, ktorý však u severných susedov budí nevôľu - Nord Stream, ktorý dodáva plyn z Ruska priamo do Nemecka a obchádza tak krajiny východnej a strednej Európy.
Veľké energofirmy zo Západu rokujú s Gazpromom o stavbe druhého tubusu zvaného Nord Stream 2, proti čomu Poliaci a ostatné krajiny v regióne namietajú.
Obávajú sa, že sa tým zvýši závislosť Ukrajiny a ďalších štátov na Rusku a jeho plyne. Poliakov v ich postoji podporili USA, podľa šéfa zahraničia Rexa Tillerson nepredstavuje Nord Stream zariadenie, ktoré by podporilo stabilitu Európy.
Okrem toho americký Kongres v balíčku protiruských sankcií z roku 2017 odsúhlasil ustanovenie, ktoré by mohlo poškodiť európske firmy zúčastňujúce sa na projekte. To nezvyčajne ostro kritizovala kancelárka Angela Merkelová aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.