Rast cien v Európskej únii poháňaný najmä pokračujúcim zdražovaním energií v októbri prudko zrýchlil a nabral najvyššie tempo od doby pred finančnou krízou z roku 2008. Medziročná miera inflácie dosiahla 4,4 percenta, čím prevýšila septembrovú hodnotu o osem desatín bodu. Vo svojej záverečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat.
V krajinách eurozóny rástli ceny o 4,1 percenta, zatiaľ čo v septembri tam inflácia predstavovala 3,4 percenta. Rast cien tak už tretí mesiac v rade výrazne prekračuje dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky, ktorá však výzvy na sprísnenie menovej politiky odmieta.
Tempo zdražovania energií, ktorého dopady na obyvateľov sa snažia zmierňovať vlády väčšiny členských krajín, zrýchlilo v októbri na 23,7 percenta, zatiaľ čo v septembri išli ceny nahor o 17,6 percenta. Mierne sa zvýšila aj inflácia pri službách, ktoré medziročne zdraželi o 2,1 percenta. Naopak pri potravinách, alkohole a tabakových výrobkoch zdražovanie oproti septembru o desatinu percentuálneho bodu spomalilo na 1,9 percenta.
Oproti septembru sa v desiatom mesiaci roka zvýšila hodnota inflácie vo všetkých členských krajinách dvadsaťsedmičky. Vôbec najrýchlejšie zdražovanie zaznamenali východoeurópske štáty: Litva (8,2 percenta), Estónsko (6,8) a Maďarsko (6,6). V Česku podľa Eurostatu vzrástli ceny o 4,8 percenta, na Slovensku o 4,4 percenta. Najnižšiu infláciu hlási Malta (1,4 percenta), Portugalsko (1,8) a Grécko (2,8).
Šéfka ECB Christina Lagardeová v pondelok pripustila, že vyššia inflácia sa najmä kvôli narušeným dodávateľským reťazcom a vysokým cenám energií udrží dlhšie, než banka pôvodne čakala. ECB predpokladá, že by mala začať klesať v budúcom roku a ešte v jeho priebehu sa vrátiť pod dvojpercentnú hodnotu.
Európska komisia či mnoho analytikov však odhaduje, že inflácia bude aj budúci rok nad dvoma percentami. ECB pritom odmieta výzvy, aby v rámci krotenia inflácie siahla napríklad k zvýšeniu úrokových sadzieb.