Letiská na celom svete nesú mená ľudí a osobností, ktorí sú pre svoj národ významní a v jeho histórii majú nezameniteľnú pozíciu. Letisko v Bratislave nesie meno Milana Rastislava Štefánika, to pražské Václava Havla, letisko vo Varšave je pomenované po Fryderykovi Chopinovi.
Pokračovať by sme mohli v Paríži, Ríme či v USA, kde mnohé letiská nesú mená prezidentov.
Meno letiska ako provokácia
Balkán je však v tejto súvislosti výnimkou. Určenie názvu a premenovanie letísk v tejto časti Európy je udalosť, ktorá za hranicami vyvoláva negatívne vášne. Zaujímavú skutočnosť si všimol portál Economist.com.
Letisko v chorvátskom Záhrebe bolo v roku 2016 pomenované po Fraňovi Tudžmanovi, čo v Srbsku vyvolalo vášne. Tudžman je pre viacerých Chorvátov ikonou, ide totiž o muža, ktorý založil nacionalistickú stranu, ktorá sa zasadzovala o rozdelenie Juhoslávie, ku ktorému nakoniec po krvavej vojne došlo. Po vyhlásení nezávislého Chorvátska sa stal jeho prvým prezidentom.
V Srbsku je z rovnakého dôvodu - jemne povedané - nepríliš obľúbený.
Diabol v Prištine
Srbom vadí aj meno letiska v Prištine, teda v Kosove, ktoré oficiálne považuje za svoju integrálnu časť. To je pomenované po Ademovi Jašarim. Ide o jedného zo spoluzakladateľov UČK - Kosovskej oslobodzovacej armády - ktorá stála za ozbrojenými stretmi s juhoslovanskými jednotkami a porušovaním ľudských práv.
V Kosove je tak považovaný za národného hrdinu a vlastenca, Belehrad ho považuje za zločinca a diabla, prízvukuje Economist.
Kam patrí Tesla?
Letisko v Belehrade je pomenované po Nikola Teslovi, teda geniálnom vynálezcovi srbského pôvodu, ktorý sa ale narodil na území dnešného Chorvátska. Z tohto dôvodu sa k nemu hlásia aj Chorváti, na jeho počesť je v krajine po Teslovi pomenovaných niekoľko desiatok ulíc. 10. júla je v Chorvátsku deň Nikola Teslu, ktorým si pripomínajú výročie jeho narodenia.
Krok Belehradu, ktorý v roku 2006 pomenoval letisko v metropole práve po Teslovi, nevyvolal v Chorvátsku práve nadšené ovácie.
Grécko-macedónsky spor
Podobnú hru rozohrali Gréci už v roku 1992. Po rozpade Juhoslávie nesúhlasili, aby sa susedný štát na severe volal Macedónsko, pretože tak sa volá aj grécka provincia hraničiaca práve s Macedónskom (viac a grécko-macedónskych problémoch s menom nájdete tu).
Gréci tak premenovali letisko v Solúne na "Macedónsko." Macedónci v roku 2007 odpovedali premenovaním letiska v Skopje, ktoré dnes nesie meno Alexandra Veľkého.
K slávnemu antickému dobyvateľovi a šíriteľovi helénskej kultúry po svete sa hlásia obe krajiny. Zmena mena letiska v Skopje tak v Grécku zdvihla vlnu nevôle.
Medzinárodné spoločenstvo zakročilo
Existuje však niekoľko výnimiek. Letisku v čiernohorskej Podgorici ostalo meno "Letisko Podgorica." Snahám o premenovanie letiska v Sarajave, ktoré malo niesť meno "Alija Izetbegovič" dal stopku Paddy Ashdown, vtedajší vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine.
Alija Izetbegovič bol totiž vojenský líder bosenských moslimov a takáto zmena by mohla v slabej krajine medzi miestnymi Srbmi vyvolať nechcené vášne.