StoryEditor

​Americký profesor: Bratislavský taxikár sa mi sťažoval na Uber. Chápem ho, víťazov však nemôže vyberať vláda

28.09.2021, 18:30
Prečo svet z epidemiologickej krízy dostali súkromné firmy, a nie vlády, hovorí profesor Peter Klein.

Špecializujete sa na výskum vplyvov podnikania a inovácií na rozhodovací proces firiem a verejných politík. Čo je kľúčovým faktorom napredovania v čase krízy a po kríze?
Podľa mňa sú hlavným zdrojom ekonomického rastu a spoločenského napredovania inovácie a podnikanie. Keď sa pozrieme bližšie na pandémiu koronavírusu, tak vo väčšine krajín sveta, a minimálne v Spojených štátoch, ktoré poznám najlepšie, to boli privátne firmy, ktoré na kritickú situáciu reagovali najrýchlejšie. Boli to súkromné firmy, ktoré šili a distribuovali rúška. Výskum privátnych firiem viedol k vývoju, testovaniu a distribúcii očkovacích látok. Keď teda porovnáme reakcie, schopnosť krajín, kde vládnu centrálne riadené vládne modely fungovania ekonomiky, tak tie na pandémiu neboli schopné zareagovať dostatočne rýchlo. Aj o tom budem na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika prednášať pred slovenským publikom.

Čo teda viedlo k tomu, že pandémia spôsobila, že hospodárska politika je vo svete v posledných rokoch čoraz viac intervencionistická?
Rastúci vplyv vlády a vládnych výdavkov v ekonomike je objektívnou realitou minimálne sto rokov, čo je do istej miery spôsobené spoločenskými a ekonomickými krízami. Taká je realita od skončenia prvej svetovej vojny, ale po druhej svetovej vojne tento trend ešte viac akceleroval. Bolo to spôsobené bipolarizáciou sveta a rastúcim vplyvom Sovietskeho zväzu. Všetky inštitucionalizované zmeny, ku ktorým došlo, boli zavádzané ako dočasné, ale stali sa z nich trvalé riešenia.

Čo považujete za najväčšiu zmenu posledných desaťročí?


Epochálnou zmenou počas môjho života bol pád železnej opony a rozpad sovietskeho bloku, ktorý priniesol do krajín, akou je Slovensko, slobodu a voľnosť podnikania. Ak dáme bokom krajiny ako Čína a Severná Kórea, zdalo sa, že väčšina krajín sveta kráča správnym smerom ku kapitalistickému systému a k trhovej ekonomike. Potom však prišli periódy hospodárskych kríz, ktoré spôsobili, že ich príčinou bol nedostatok regulácie a vládneho dohľadu. Bolo jednoduché a populárne za krízu obviniť kapitalistický systém. Za posledné dva roky došlo opätovne k tomu, že vládna regulácia sa výrazne rozšírila.

Je to podľa vás dobré alebo zlé, že sa vládny vplyv rozširuje?
Podľa mňa je to zlé. Dôležité sú však dve otázky. Prvou je, ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-11-05 14:01:27 - Feat.: - Title: Keď hlasy nestačia: Prečo sa v USA nemusí stať prezidentom ten, kto získa viac hlasov? 02 - Modified: 2024-11-05 12:27:49 - Feat.: - Title: KOMENTÁR: V Číne tiká bomba skrytého dlhu 03 - Modified: 2024-11-05 11:18:42 - Feat.: - Title: Voľby v USA: Predpoveď z Guamu, modrý posun a kedy spoznáme prezidenta? Čo sú kľúčové momenty volieb 04 - Modified: 2024-11-05 10:49:07 - Feat.: - Title: Napätie na trhu s ropou 05 - Modified: 2024-11-05 10:36:58 - Feat.: - Title: Päť ekonomických problémov, o ktorých sa sporia Trump a Harrisová
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/zahranicna-ekonomika, menuAlias = zahranicna-ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
05. november 2024 15:05