Celý finančný svet sa zameriava na Grécko a jeho návrh reforiem, ktorý schválili ministri financií eurozóny. Program teraz musí prejsť hlasovaniami národných parlamentov siedmich krajín, medzi ktoré patrí aj samotné Grécko. Pozreli sme sa na to, čo hovoria na ponuku z Atén analytici.
"Hlavný problém je, že reformy sú hlavne deklaratórne," vysvetľuje šéfka Next Finance Markéta Šichtařová. Podľa bude s ich realizáciou problém. "Snáď jediné, čo je realizovateľné, je kontrola výdavkov na štátnych zamestnancov," vysvetľuje.
Pre Kamila Borosa z X-Trade Brokers je zvláštne, že euroskupina pristúpila na "takýto vágny program." "Zrejme pochopili, že musia ustúpiť aj oni," myslí si.
Sú reformy predstavené aténskou vládou realizovateľné? Má vôbec vláda zámer ich plniť?
Markéta Šichtařová
riaditeľka Next Finance
Hlavný problém je, že reformy sú hlavne deklaratórne. Ktorá vláda by nemala vo svojom programe boj napríklad proti korupcii? Lenže to je plytké vyjadrenie, je úplne irelevantné, pokiaľ nie je sprevádzané návodom, ako to dosiahnuť. Z tohto pohľadu sú grécke reformy väčšinou nerealizovateľné. Snáď jediné, čo je realizovateľné, je kontrola výdavkov na štátnych zamestnancov. V tomto prípade "stačí" nenaberať nových štátnych úradníkov a nezvyšovať im mzdu.
Kamil Boros
analytik X-Trade Brokers
Zámer ich plniť vláda zrejme má, podľa mňa je ale boj s daňovými únikmi a čiernej ekonomike takou poslednou slamkou, keď sa nechce robiť klasická konsolidácia (vyššie dane, nižšie výdavky). Ide o opatrenia, ktorých výsledok sa ťažko kvantifikuje. Zo skúseností z iných krajín, resp. aj z predošlých z Grécka, je zrejmé, že vlády majú tendenciu byť pri výnosoch z takýchto opatrení optimistické. A teda existuje dôvod, byť ohľadom tých 7 miliárd skeptickí.
Stanislav Pánis
analytik J&T Banka
Väčšina z predstavených návrhov vyzerá rozumne. Bude záležať už len na politickej vôli ako rýchlo dokážu byť implementované.
Vláda sa zaviazala, že ich bude plniť, pokrok bude pravidelne kontrolovaný medzinárodnými veriteľmi. Bez nich Atény nedostanú ďalšie zdroje.
Reformy boli kritizované aj zvonku. Šéfka MMF Christine Lagardeová povedala, že plán neobsahuje záruky, že bude realizovaný. Prečo sa euroskupina uspokojila s takýmto návrhom? Je pre eurozónu Grécko až také dôležité?
Markéta Šichtařová
Nemyslím, že by teraz eurozóna mala pocit, že bez Grécka sa nezaobíde - skôr naopak. Ale eurozóna zrejme nechce siliť napätie a chce hrať hru, v ktorej sa bude tváriť, že Grécko nevyhadzuje, že mu dáva ešte jednu šancu. Skrátka, eurozóna nechce vyzerať ako tá zlá strana. Myslím si ale, že veľká časť relevantných politikov (ako napríklad nemecký minister financií) už kalkulujú s tým, že táto ďalšia šanca skôr povedie k tomu, že sa Grécko "totálne znemožní" a že potom voči domácim voličom nebude eurozóna vyzerať tak príkro. Teda ide skôr o politické ako ekonomické rozhodnutie. Ekonomicky to totiž vôbec nedáva zmysel.
Kamil Boros
Je mi záhadou, prečo euroskupina pristúpila na takýto vágny program. Zrejme pochopili, že musia ustúpiť aj oni, a že nie všetky recepty, ktoré predpisovali Grécku, priniesli želaný efekt. Práve naopak. Je ale potrebné dodať, že zmena podmienok pomoci Grécku ešte neprešla národnými parlamentmi, ktorými prejsť mala.
Stanislav Pánis
Christine Lagardovej prekážala najmä všeobecnosť návrhu. Na druhej strane porozumenie k chýbajúcim detailom mal prezident ECB Mario Draghi, keď povedal, že v tejto fáze je to pochopiteľné. Grécko má čas do apríla, aby pripravilo podrobnejší plán. Euroskupina považovala návrh za dostatočne komplexný v tejto fáze. S tým možno súhlasiť.
Grécko je pre eurozónu dôležité najmä z politického hľadiska. Menová únia je v prvom rade politický projekt, kde je ekonomická výhodnosť aj druhoradá. Aj preto si Grécko potrebuje eurozóna udržať. Navyše odchodom Grécka by menová únia stratila status neodvolateľnosti, čo by vytváralo špekulácie o tom, „kto bude ďalší“ kto ju opustí so všetkými negatívami s tým spojenými. Jednoducho by sa zmenila na obyčajný „klub s fixnými menovými kurzami“.
Grécky minister energetiky vyhlásil, že napriek návrhu reforiem zastaví privatizácie dvoch energetických spoločností. Čo môžeme očakávať od eurozóny, ak sa grécki ministri budú stavať proti reformám?
Markéta Šichtařová
To je opäť skôr otázka diplomacie. Keby sa eurozóna správala ako priemerná banka, už dávno by Grécko odrezala od zdrojov. Diplomati však musia našľapovať opatrnejšie. Preto dali Grécku ešte 4 mesiace a teraz čakajú na zázrak. Ten sa možno dostaví, možno nedostaví. Ale každopádne počas týchto 4 mesiacov sa asi z diplomatických dôvodov nebude diať nič. Potom to je 50 na 50 percent: Buď sa Gréci skutočne zázračne vzchopia, alebo príde bankrot, recesia a ich koniec v eurozóne. No - popravde - vlastne to skôr vidím na 49 na 51 percent v prospech druhého scenára.
Kamil Boros
V dohode medzi eurogroup a Gréckom stojí, že Grécko nebude rušiť predošlé opatrenia, ktorých zrušenie by malo negatívny dopad na fiškálne ciele, ekonomické oživenie alebo finančnú stabilitu podľa úsudku inštitúcií. Takisto v zozname opatrení, ktoré grécko v pondelok poslalo euroskupine je napísané, že vláda nebude rušiť už prebehnuté privatizácie, teda nebude zoštátňovať. Pokiaľ má pri súčasných stlačených cenách priniesť len zlomok očakávanej hodnoty, tak podľa môjho názoru jedná Grécko v súlade s poslednou dohodou.
Stanislav Pánis
Jedna vec sú politické vyhlásenia, druhá je realita. Ak by Gréci nepokračovali v reformách, hrozilo by im zastavenie pomoci.