Minister práce Ján Richter sa pochválil historickými číslami. Uviedol, že nezamestnanosť na Slovensku v auguste klesla na 6,54 percenta, čo je najnižšia hodnota od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Na úradoch práce je však stále takmer 180-tisíc nezamestnaných, ktorí sú pripravení okamžite nastúpiť do práce.
Na druhej strane sa čoraz viac firiem a spoločností sťažuje na nedostatok vhodnej pracovnej sily, veľké spoločnosti už začali "dovážať" pracovníkov z krajín ako Srbsko, Rumunsko či Bulharsko.
Čo musí štát urobiť, aby voľné pracovné miesta plnili hlavne Slováci? Aké kroky musia firmy podniknúť, aby ich dokázali "pritiahnuť"?
Spýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "V krátkodobom horizonte vláda s touto situáciou vláda veľa nespraví. Problém je, že ekonomická aktivita je koncentrovaná v iných regiónoch ako je nezamestnanosť. V dlhodobejšom horizonte by pomohlo dobudovanie infraštruktúry smerom na juh a východ, čo by malo potenciál prilákať nové investície do regiónov s vyššou nezamestnanosťou.
A takisto aj reforma verejnej správy, v ktorej máme prezamestnanosť úradníkov (v ich počte na hlavu sme tretí v EÚ), zníženie ich počtu, prípadne presun úradov do regiónov s vyššou nezamestnanosťou, by uvoľnili pracovnú silu pre súkromnú sféru.
Aktuálny nedostatok pracovnej sily na trhu práce však netreba vnímať ako negatívum, skôr naopak. Nedostatok pracovných síl tlačí nahor mzdy a tlačí podniky aj do vyššieho stupňa automatizácie, ktorý zvyšuje produktivitu na hlavu a tým pádom aj priestor pre rast miezd."
Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets: "Momentálne je približne každé štvrté novovytvorené miesto na trhu práce obsadené zahraničným pracovníkom. Je to spôsobené štruktúrou nezamestnaných na Slovensku. Vzhľadom na aktuálny stav však nie je možné obsadzovať pozície len Slovákmi, inak by bol problém pre podniky na západe z dôvodu nedostatočnej kapacity potrebnej pracovnej sily.
Aktívne politiky trhu práce, určité príspevky na cestovanie by mohli Slovákov viac motivovať za prácou dochádzať keďže u nás je akýmsi zvykom, že každý si buď nájde alebo nenájde prácu v mieste svojho bydliska a nad presťahovaním tak ako v západnej Európe nerozmýšľa.
Najlepším krokom, aký by vláda mohla urobiť by bolo zvyšovanie rozdielu v čistom príjme medzi poberateľom dávok a pracujúcim človekom, čo by sa mohlo dosiahnuť nielen zvyšovaním minimálnej mzdy ale napríklad znižovaním odvodového zaťaženia. To by motivovalo najmä dlhodobo nezamestnaných, ktorí už rezignovali a stratili motiváciu pracovať.
Pre firmy môže byť často výhodnejšie zamestnať zahraničného pracovníka a preto to musí legislatívne ošetriť vláda. Pozitívne je, že sa zatiaľ vcelku darí pracovať aj s dlhodobo nezamestnanými, ktorých počet poklesol pod 100-tisíc a práve tu máme ešte veľký priestor na zlepšovanie. Veľký priestor na pokles nezamestnanosti je aj strednom a východnom Slovensku, kde chýbajú potrebné investície z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry."
Richard Koza, investičný poradca: "Je všeobecne známe, že existuje určité množstvo obyvateľov, ktoré nebude nikdy pracovať. Preto nie je prakticky možné nájsť spôsob, ako ich prinútiť nechať sa zamestnať.
Medzi nich patrí aj časť tých, ktorí sú zaregistrovaní na úrade práce. Ďalšia skupina ľudí nemá príslušné vedomosti, ktoré by mohli uplatniť v požadovaných profesiách. A v neposlednom rade, štedrý sociálny systém demotivuje rad ľudí hľadať si aktívnejšie prácu."
Martin Lindák, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "V prvom rade treba zdôrazniť, že nezamestnanosť je pravdepodobne mierne vyššia, keďže vo vykazovaní sa robia často kozmetické úpravy. Napriek tomu je pravdou, že zamestnávatelia trpia nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl. Plakať nad rozliatym mliekom je už neskoro.
Samozrejme je potrebné prijať systémové opatrenia na zlepšenie školstva, aby produkovalo potrebnú kvalifikovanú pracovnú silu, avšak to je dlhodobejší proces. Rovnako je možná rekvalifikácia, avšak tá si rovnako vyžaduje čas a som trocha skeptický voči tomu, či je to možné na komplikovanejšie pracovné pozície.
Najlepším a najrýchlejším riešením je zmena v reguláciách trhu práce. A to najmä zjednodušiť zamestnávanie zahraničných pracujúcich. Problémom je, že až príliš preferujeme domácich pracujúcich, avšak je potrebné si uvedomiť, že tí už nedokážu vyplniť trh práce a preto treba zjednodušiť získanie povolení na prácu na Slovensku a hlavne zmeniť lehoty, na ktoré tieto povolenia platia."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Som presvedčený, že kľúčom k riešeniu je odmeňovanie. Kým firmy na Slovensku nebudú ponúkať podobné platy ako v EU, nedokážu nájsť šikovných ľudí. Na Slovensku sú mzdy sú stále nízke, a to aj napriek ich údajnému rastu podľa štatistického úradu. Ľudia môžu robiť tú istú prácu za niekoľkonásobne vyššiu odmenu napríklad v Rakúsku, čo je pre Bratislavčanov naozaj na skok.
Navyše, rast cenovej hladiny najmä vo veľkých mestách a nedostatočný rast platov znižuje životnú úroveň ľudí, ktorí hľadajú riešenie v trvalom odchode do zahraničia. Firmy na Slovensku dnes nie sú ochotné ponúkať konkurencieschopný plat alebo si to nemôžu dovoliť. Následok je ten istý: nedostatok záujemcov o prácu.
Ďalšou chybou je tabuľkové ohodnotenie vo veľkých firmách, ktoré nehľadí na skúsenosti uchádzača o prácu, na jeho znalosti, kvalitu či prípadné certifikáty. Každý nový človek nastupuje ako junior, a tým pádom dostane aj najnižší možný plat. To vytvára problém pre ľudí so skúsenosťami, ktorí si nevedia nájsť prácu kvôli častokrát až smiešne nízkym ponúkaným platom.
Slovensko je známe svojou lacnou pracovnou silou, čo osobne vnímam ako negatívum. Tento efekt priťahuje veľké koncerny, ktoré sa však následne sťažujú, že nenájdu kvalifikovaných pracovníkov za nízke mzdy. Je prirodzené, že naše nízke mzdy sú súčasne atraktívne pre ľudí z chudobnejších krajín. Ak sa však chceme približovať k jadru eurozóny a zapĺňať voľné miesta občanmi Slovenska, musíme sa začať platovo porovnávať s krajinami eurozóny, a nie s chudobnejšími krajinami."