Americký minister financií John Snow a jeho nemecký kolega Hans Eichel pri svojich rozhovoroch veľmi rýchlo našli spoločnú tému: pokles výberu daní. Drastický vývoj nastal v apríli, keď Američania mali odovzdať daňové priznania. Podľa posledných výpočtov sa prebytok rozpočtu USA výrazne znížil a nachádza sa na najnižšej úrovni od roku 1995. Za celý rok zrejme krajina zaznamená rekordný deficit vo výške 300 mld. USD.
Administratíva amerického prezidenta Georgea W. Busha už medzičasom požiadala Kongres o zvýšenie limitu zadlženosti, hoci parlament už v júni minulého roka zdvihol strop na 6,4 bil. USD. No ani to nebude stačiť. Podriadení J. Snowa sa už niekoľko týždňov pokúšajú pomocou všemožných trikov ešte niekoľko dní vystačiť s vyčerpaným rámcom zadlženosti. Snemovňa reprezentantov síce schválila zvýšenie limitu o ďalších 984 mld. USD, no Senát o tom ešte nerozhodol. Bushova odpoveď na tento problém znie: ďalšie znižovanie daní. Jeho vláda už nejaký čas podporuje plán zníženia daňového zaťaženia Američanov celkovo o 550 mld. USD. Základom tohto balíka je postupné zrušenie daní z dividend: na budúci rok má byť daňová sadzba len polovičná a od roku 2007 nulová.
Kritici však upozorňujú, že znižovanie daní pomôže len bohatým. Bushovi poradcovia síce doteraz úspešne odrážali takéto útoky ako obyčajný nárek ľavicových liberálov, no teraz sa na stranu kritikov postavili dvaja z najuznávanejších finančníkov. Jedným z nich nie je nikto iný než druhý najbohatší muž Ameriky a jeden z tých, ktorí z plánovaných opatrení budú najviac profitovať -- Warren Buffet. A práve táto legenda medzi investormi nenechala na Bushovom pláne kameň na kameni.
W. Buffet totiž vypočítal, že v súčasnosti so sadzbou dane 30 % odovzdáva štátu presne toľko ako jeho recepčná. No po reforme sa táto suma scvrkne na smiešne tri percentá. Podľa jeho slov tak nemožno hovoriť o spravodlivosti, keď táto recepčná bude odvádzať desaťnásobok toho, čo platí on. Argument prezidentovej administratívy, že nezdanené dividendy povedú k vyšším platbám pre akcionárom, a teda podporia hospodárstvo, považuje jednoducho za hlúposť. Keby si totiž spoločnosti tieto peniaze namiesto vyplácania dividend ponechali, s istotou by ich investovali. W. Buffet v tejto súvislosti pripomína nezmyselnú hospodársku politiku Georgea Busha staršieho, ktorá si svojho času vyslúžila označenie wodoo ekonomika.
Z rovnakého súdka boli aj vyjadrenia jedného z najznámejších devízových špekulantov a šesťnásobného miliardára Georgea Sorosa, ktorý je presvedčený, že opatrenia Bushovej vlády z ekonomického hľadiska neprinesú vôbec nič. "Tento program len využíva recesiu, aby peniaze presunul k bohatým," cituje ho nemecký časopis Spiegel. Podľa najnovších informácií G. Soros, ktorý sa preslávil tým, že v roku 1992 položil britskú libru na lopatky, uvoľnil dolár "na voľný odstrel". Vo svojom vyhlásení vysvetlil, že sa riadi radami J. Snowa. Minister financií totiž nedávno opakovane povedal, že USA sa odkláňajú od politiky silného dolára. G. Soros však tieto vyjadrenia považuje za chybu, keďže sú len zúfalým pokusom oživiť americkú ekonomiku na úkor ostatných krajín.
StoryEditor