O spoločnosť Solivary Prešov a soľ v ložisku Zbudza pri Michalovciach je čoraz väčší záujem. V hre je lukratívny podnik, strategické zásoby a budúcnosť stredoeurópskeho trhu so soľou.
Vplyv v Solivaroch získala v máji finančná skupina J&T. S najväčším, asi 10-percentným, akcionárskym podielom v 1. garantovanej, ktorá kontroluje prešovskú firmu, sa prepracovala k zastúpeniu v jej orgánoch a k manažérskym právomociam.
V plánoch na oživenie podniku však J&T brzdia spory okolo dobývacích práv k ložisku Zbudza. Solivary o ne prišli kontroverzným rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach. Práve kvalitné, dosiaľ nevyužívané zásoby soli, so životnosťou niekoľko sto rokov, sú kľúčom k efektívnosti fabriky a jej dlhodobej perspektíve.
Predaj so stratou
Manažéri J&T narazili v Solivaroch na viaceré prekvapenia. "Najalarmujúcejšie bolo, že podnik predával produkciu lacnejšie, než sú výrobné náklady a stratovosť bola väčšia než sa vykazovala," hovorí Andrej Varchola, nový predseda Predstavenstva Solivarov.
Príčinou bol synergický efekt viacerých faktorov. Najmä dlhodobých exkluzívnych zmlúv, ktoré neodrážali rast cien energií a konkurenciu na trhu.
Solivary takmer 70 percent soli a výrobkov z nej exportujú a energie sa tretinou podieľajú na celkových výrobných nákladoch. Firma pozabudla investovať do banskej časti a znížila tak pripravenosť zásob na ťažbu na päť rokov napriek tomu, že životnosť prešovského ložiska je päťnásobná.
Solivary treba zachraňovať
Taktiež sa mnohé riadiace procesy ukázali po dôkladnej analýze ako veľmi neefektívne. Kedysi silné a neohrozené postavenie Solivarov sa v uplynulých rokoch doslova rozsypalo a teraz treba firmu zachrániť, dodáva Jozef Petraško, riaditeľ Solivarov.
Nové vedenie to chce zmeniť a má pripravené dva varianty. Buď zvýši ceny, alebo produkciu soli na potravinárske účely, ktorá tvorí asi 60 percent výroby, úplne odstaví. "Vieme, že je to krajné riešenie, lebo ak trhy opustíme, obsadí ich konkurencia a ťažko ich získame späť," konštatuje Varchola.
Soľ pre obchody alebo pre priemysel?
Ak by k tomu predsa len došlo, celú takmer stotisíctonovú ročnú výrobu soli z Prešova by odoberali Novácke chemické závody, takisto z portfólia 1. garantovanej. Tie zatiaľ kupujú soľ z Ukrajiny a technicky ju upravujú, na soli z východného Slovenska by pri úprave ušetrili.
Solivary vlani hospodárili so stratou 78 miliónov korún. Rok predtým bola viac ako štyriapolnásobne vyššia. Za prvý polrok 2006 dosiahli sedemmiliónový zisk.
Zbudza je kvalitnejšia
Najrozumnejším riešením by bolo postaviť dlhodobú stratégiu firmy na využívaní ložiska Zbudza pri Michalovciach. Obsahuje až 80 percent chloridu sodného oproti zásobám v Prešove, ktoré sú o polovicu chudobnejšie. Navyše ťažba v Zbudzi by bola ekonomicky omnoho efektívnejšia.
"Pri plánovaných ročných objemoch tristotisíc ton soli by sa Solivary spolu s terajšou produkciou stali jednoznačne dominantným hráčom v strednej Európe," prízvukuje Petraško.
Zakonzervované ložisko
Podobný úmysel mal aj štát, ktorý bol ešte v polovici 90. rokov majoritným vlastníkom spoločnosti. Rozhodol o strategickej investícii takmer za dve miliardy korún, ktorá sa však po preinvestovaní zhruba 1,2 miliardy nedokončila. Štát sa zaručil za úver, ktorý Solivary nesplácali a dostali sa až na pokraj konkurzu.
Medzitým sa v podniku menili majitelia aj manažmenty a niekoľkokrát prerušovanú výstavbu sprevádzali nezhody s odberateľmi, finančné ťažkosti a kriminalizácia. Polícia preverovala tiež podozrenia zo sprenevery, ktoré sa však nepotvrdili.
Výstavba Zbudze definitívne zastala po krachu generálneho projektanta, firmy Naftoprojekt Poprad, v roku 1998. Ťažobná prevádzka v Zbudzi ostala takmer pred dokončením, skoro hotový je aj jedenásťkilometrový soľankovod, ktorý mal dopravovať vyťaženú surovinu na spracovanie do Michaloviec, kde stojí spolovice vybudovaný spracovateľský závod. V provizórnych podmienkach sú tam uskladnené zahraničné technológie a stroje v hodnote stoviek miliónov korún.
Boj o ložisko
Majitelia Solivarov chcú Zbudzu využívať. Na jej dokončenie je potrebných okolo 700 miliónov korún. Problémom sú dobývacie práva k ložisku, o ktoré firma prišla, keďže údajne nedodržala trojročnú zákonom stanovenú lehotu na začatie dobývania. Postup banského úradu, ktorý jej licenciu odňal, napadli Solivary na súde.
Podnety na prokuratúru a súdy nasledovali aj po ďalšom postupe štátnej banskej správy. Ten vyvolal nevôľu aktérov výberového konania, protesty stavovskej banskej organizácie, ako i podozrenia z korupcie a klientelizmu. Nový tender na dobývacie práva vyhrala spoločnosť NChZ Sol, spriaznená s 1. garantovanou a majiteľmi Solivarov.
Ťažiť má V.O.D.S.
Banský úrad ho však neskôr po novom výberovom konaní, ktoré sa udialo za čudných okolností, anuloval a vyhlásil za víťaza košickú firmu V.O.D.S. Tá by podľa zákona mala spĺňať technické a finančné predpoklady na uskutočnenie projektu, v predmete podnikania však nemá oprávnenie na ťažbu soli a informácie o jeho obsahu sú obchodným tajomstvom, pričom členovia výberovej komisie sú viazaní mlčanlivosťou.
Dušan Čellár, predseda Obvodného banského úradu v Košiciach, tvrdí, že je všetko v poriadku, pokiaľ sa súdy alebo prokuratúra nevyslovia inak. Licenciu na ťažbu má podľa neho firma V.O.D.S. Podobný názor má aj jeho nadriadený Peter Kúkelčík, šéf hlavného banského úradu, ktorý postup košického pracoviska preveroval.
Takýto stav môže byť výsledkom tlaku konkurencie, ktorej záujmom je, aby sa Zbudza nevyužívala. Zatiaľ nie je jasné, ako mieni s ložiskom naložiť V.O.D.S., ako sa vyrovná s preinvestovanými peniazmi a pozemkami Solivarov a najmä odkiaľ vezme financie na prípadný rozbeh ťažby.
1. garantovaná pritiahla dravcov
Záujmom o portfólio podnikov 1. garantovanej, medzi ktoré patria okrem Solivarov i Novácke chemické závody, Štúdio Koliba a Ski Jasná, sa už dlhšie netají finančná skupina Penta, ktorá by chcela získať najmä výrobné aktíva skupiny. "Neboli by sme sa o ne ani obtreli, keby v minulosti banky nehľadali partnera na riešenie situácie v Novákoch," uviedol po vstupe J&T do nich jeden z partnerov Penty Jozef Špirko.
Podľa neho však chce skupina nadobudnúť aktíva v transparentnom medzinárodnom tendri. V takom, kde bude dosť záujemcov. S relevantnými informáciami, aby cena mohla byť férová. Obviňovanie 1. garantovanej, že sa Penta neférovými spôsobmi usiluje o majetok, odmieta a tvrdí, že práve 1. garantovaná pripravila svojich drobných akcionárov a vkladateľov o takmer dve miliardy korún.
Do hry vstúpila Penta
Po vstupe J&T do 1. garantovanej podala Penta trestné oznámenie na jej vedenie. Dôvodom boli pochybné finančné operácie so spoločnosťou Solivary, ktorých výsledkom mal byť 1,2-miliardový dlh 1. garantovanej. Ten vraj ohrozuje vrátenie vkladov vyše 30-tisíc drobným akcionárom, ktorých by mala 1. garantovaná začať budúci rok vyplácať.
Penta tiež tvrdí, že táto transakcia poškodila veriteľov Solivarov, medzi ktorými sú aj jej klienti, pre ktorých spravuje a vymáha pohľadávky. Má ísť o skupine blízku firmu Tikka Investments, ktorá kúpila vlani od FNM pohľadávku voči Solivarom v hodnote takmer 700 miliónov korún. Vedenie prešovskej firmy ju však neuznáva a vedie s FNM súdny spor.
Problematická 1. garantovaná
Prevažne malí akcionári vložili do 1. garantovanej približne dve miliardy korún. Hrubý odhad trhovej hodnoty jej majetku sa pohybuje asi o päťsto miliónov nižšie. Oficiálne účtovníctvo však hovorí o podstatne väčších číslach. Zahŕňa aj pohľadávku k dcérskym Solivarom v hodnote 1,2 miliardy korún.
Tú spoločnosť získala pri transakcii, keď cez Novácke chemické závody dostali pod kontrolu slovenského výrobcu soli. Solivary neboli schopné platiť úvery, za ktoré ručil štát, a vládnu garanciu si banky uplatnili. Pri predaji Solivarov ministerstvo financií aj FNM vyhlásili, že zaplatenú sumu nebudú od firmy vymáhať.
Po nasledujúcich transakciách a rošádach 1. garantovaná zrazu evidovala k Solivarom spornú pohľadávku, ale zároveň takú istú sumu dlhovala vlastnej dcére Zbudza Resources, umiestnenej v americkom daňovom raji Delaware. Podľa hovorcu skupiny J&T Maroša Sýkoru neprišli riešiť minulosť 1. garantovanej ani jej záväzky voči drobným akcionárom, ale zachraňovať portfólio zaujímavých firiem.