Prácu najskôr Američanom

Najímanie kvalifikovaných zahraničných zamestnancov americkými firmami sa môže skomplikovať. Problém spôsobuje návrh demokratického senátora Dicka Durbina.
Kongresmani Luis Gutiérrez a Jeff Flake predložili návrh imigračnej reformy, ktorý počíta s výrazným zvýšením počtu víz pre kvalifikovaných pracovníkov na dočasný pobyt známych ako H-1B víza. Horná hranica víz na rok by sa zvýšila z terajších 65-tisíc na 115-tisíc. Celý proces by však podľa Business Week mohol skomplikovať Durbinov návrh, ktorý počíta s presným opakom. Durbin navrhuje, aby každá firma, ktorá má záujem o zahraničných zamestnancov na dobu určitú, najskôr povinne ponúkla prácu Američanom. Senátor žiada, aby všetky firmy, ktoré žiadajú Washington o udelenie takýchto víz, písomne potvrdili, že prácu prednostne ponúkli Američanom, ako aj to, že prijatie cudzincov nebude znamenať prepustenie čo len jedného Američana.
To by znamenalo výrazný posun, ktorý sa americkým firmám nepáči. Teraz môžu najímať zahraničných pracovníkov v rámci programu H-1B bez oficiálnych oznamov, stačí, ak im zaplatia bežnú mzdu v danom odbore. Neznamená to však, že niekedy nezaplatia cudzincovi menej, keďže každé pracovné zaradenie má určité mzdové rozpätie. Čo je však horšie, návrh počíta aj s povinným auditom amerických firiem pre takéto prípady. Všetky firmy s počtom zamestnancov nad 100, v ktorých pracuje aspoň 15 ľudí s vízami typu H-1B, by museli každoročne podstúpiť audit, či sú cudzinci platení na úrovni Američanov. Zahraniční zamestnanci by zároveň mali možnosť tajne firmy udávať s tým, že udavač by mal zvýšenú ochranu zo strany úradov.
To sa nepáči americkým firmám a najmä tým, ktoré sú na zahraničných zamestnancov vo veľkom odkázané. Sú to technologické firmy ako Oracle, Intel, Motorola, Hewlett-Packard či Microsoft. Zakladateľ poslednej menovanej Bill Gates začiatkom marca vyzval USA na zjednodušenie vydávania víz s tým, aby USA dokázali pritiahnuť čo najviac schopných ľudí. Na to poukazuje aj minister obchodu Carlos Gutierrez. Ako informovali USA Today, tvrdí, že v profesiách vyžadujúcich vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ako sú počítačoví experti, architekti, inžinieri a vedci, sa imigranti podieľajú na pracovnej sile až 40 percentami.
Aj zástupcovia vysokých škôl v USA varujú. Ako pre časopis Forbes povedala AnnaLee Saxenianová zo Školy informatiky pri Kalifornskej univerzite, imigranti sú pre americkú ekonomiku kľúčoví. Práve ľudia narodení v inej krajine založili za ostatných 10 rokov v USA štvrtinu nových technologických firiem. Tieto podniky dnes zamestnávajú zhruba 450-tisíc ľudí a len za rok 2005 zarobili spolu 52 miliárd dolárov (1,31 bilióna Sk).