Poslední budú prví a prví budú poslední. Platí to aj pri podielových fondoch? Čo by mal sledovať investor, aby si bol istý, že podielový fond, do ktorého investoval, bude sledovať stále rovnakú investičnú stratégiu? Podľa čoho si vybrať fond, keď sa zverejňuje také veľké množstvo údajov o ňom? Nie každý údaj by mal brať budúci podielnik do úvahy.
Objem aktív
Rast majetku fondu teší hlavne správcovskú spoločnosť, pretože tak dosahuje vyššie príjmy. Pre investora to až také príjemné byť nemusí. Ak fond investuje do titulov veľkých spoločností, svoju investičnú stratégiu meniť nemusí. Akcií malých a stredne veľkých spoločností je na trhu podstatne menej. Pri zvyšovaní majetku fondu a pri dodržaní percentuálneho pomeru medzi akciami vo fonde sa tak investičná stratégia bude dodržiavať veľmi ťažko. Akcie malých podnikov bývajú zároveň aj menej likvidné a aj malé obchodovanie s nimi ovplyvňuje ich cenu. Veľký objem majetku môže byť problémom aj pre takú stratégiu, ktorá je založená na pružnom obchodovaní. S veľkým majetkom sa obchoduje ťažšie ako s menším, pretože každá veľká operácia vplýva na cenu titulu. Ak teda narastá objem majetku vo fonde, treba si položiť otázku, či to ovplyvní aj investičnú stratégiu. Podielový fond podľa slovenskej legislatívy nemôže zároveň dosiahnuť majoritný podiel v podniku, do akcií ktorého investoval. Investičná stratégia je teda obmedzená aj v tomto smere.
Nevýhoda veľkých fondov je aj v tom, že ich môžu na trhu predbehnúť menší hráči. Ešte pred tým, ako začne nejaký veľký fond predávať alebo nakupovať akcie, tak rovnaké obchody uskutoční iný, spravidla menší hráč. Podstatou takéhoto obchodovania je to, že veľkému fondu trvá zvyčajne dlhší čas, kým dosiahne všetky potrebné obchody a veľké predaje alebo nákupy zväčša ovplyvňujú aj cenu. Malý hráč, ktorý ho v týchto operáciách predbehol, následne profituje na zmenách cien akcií.
Na druhej strane, čím vyšší je objem majetku, tým nižšie sú zároveň aj náklady na jeden podiel. Rovnako je aj lepšia možnosť nákupu vhodných titulov do majetku fondu (niektoré tituly možno nakupovať iba v niekoľkomiliónových objemoch) a nezanedbateľným faktorom je aj lepšie rozloženie rizika. Pri malých fondoch výkonnosť okresávajú poplatky spojené s nákupom cenných papierov a, napríklad, odchod väčšieho klienta môže naštrbiť investičnú stratégiu.
Portfóliový manažér
Na výkonnosť podielového fondu v podstatnej miere vplýva jeho portfóliový manažér. On rozhoduje, čo, kedy a za koľko nakúpiť alebo predať. Jeho prípadný odchod bude mať väčší dosah na taký fond, v ktorom mal výsadné postavenie. Ak je manažér členom niekoľkočlenného tímu, potom sa nič strašné nedeje. Nakoniec, zmena manažéra môže fondu aj prospieť. Nový manažér môže byť aj lepší ako pôvodný.
Mena, v ktorej sa investuje
Výkonnosť podielových fondov sa uvádza v mene, pri korunových fondoch je menou slovenská koruna. Pri fondoch investujúcich na zahraničných trhoch je to buď americký dolár alebo euro. Pri investovaní treba zvážiť, v akej mene potrebujeme zhodnocovať peniaze a zároveň si treba uvedomiť, že na korunovú výkonnosť fondu investujúceho na zahraničných trhoch bude vplývať nielen vývoj cenných papierov vo fonde, ale aj zmena kurzu.
Minulá výkonnosť
Aj keď minulá výkonnosť fondov nezaručuje vývoj do budúcnosti, minulosť môže čo-to prezradiť o tom, ako sa fond bude správať v budúcnosti. V prvom rade treba výkonnosť fondu porovnávať s benchmarkom, teda indexom, ktorý má podobné zloženie ako majetok fondu. Dôvodom nesúladu vývoja hodnoty podielu fondu s vývojom benchmarku môže byť buď zle zvolený benchmark alebo nedodržanie investičnej stratégie. Pri klesajúcich trhoch síce investorov určite poteší, ak fond klesá pomalšie ako benchmark, no pri prudkom náraste benchmarku fond nestihne zmeniť svoj majetok a noví investori nebudú dosahovať také výsledky ako benchmark.
Porovnanie výkonnosti s konkurenciou môže byť nápomocné, ale aj zavádzajúce. Pri vyššej výkonnosti treba zohľadniť dôvody. Vyšší zisk znamená aj vyššie riziko, teda fond mohol mať v majetku rizikovejšie cenné papiere. Môže sa stať aj opak a to, že pri rovnakej rizikovosti fondu dosiahol jeden z fondov nižší výnos.
Poplatky za investovanie
Každý poplatok znižuje výnos investora. Ako prvý si investor všimne vstupný poplatok. Pri podobnej investičnej stratégii je na prvý pohľad výhodnejšie investovať do fondu s nižším vstupným poplatkom. Platí to v prípade, že by fondy dosahovali približne rovnaké zhodnotenia. Pri odlišných výkonnostiach je výhodnejšie prepočítať si vstupný poplatok na počet rokov investovania. Pri prepočtoch treba rátať aj so výstupným poplatkom v prípade, že jeho zaplatenie nie je podmienené dĺžkou investovania. Niektoré spoločnosti neuplatňujú vstupný poplatok, ak investor ponechá peniaze vo fonde určité obdobie.
Ďalším poplatkom sú poplatky spojené s prevodom peňazí na účet fondu. Poplatok na účtovnú položku síce nie je taký vysoký ako vstupné poplatky, pri nižších sumách môže predstavovať 0,2 %, čo je napríklad vstupný poplatok do peňažných fondov. Podobne pri výbere peňazí z fondu treba mať zriadený jeden bankový produkt, na ktorý sa môžu peniaze previesť, pretože správca fondu nemôže podielnikov vyplácať v hotovosti.
Uvádzaná výkonnosť fondov je už po odrátaní správcovského poplatku. Tento poplatok je odmenou správcovi za spravovanie investícií podielnikov.