Ohľadom toho, koľko by sme mali dostávať za našu prácu, nám ekonómia ponúka jeden veľký mýtus. Tvrdí totiž, že naše mzdy sa rovnajú hodnote toho, čo vytvoríme. Podľa agentúry Bloomberg to tak nie je a táto myšlienka vlastne ani nedáva zmysel. Ekonómia totiž tvrdia, že vaša mzda sa rovná hraničnej produktivite firmy, ktorá vás prijme. To znamená, že dostanete toľko, o koľko sa zvýši hodnota produkovaná firmou potom, čo ste tam začali pracovať.
Ľudia však väčšinou nevytvárajú výrobky a služby sami, ale dohromady. Pomáha im v tom kapitál, stroje, budovy. Ak teda firma niekoho prijme, ovplyvní tento nový zamestnanec produktivitu všetkého ostatného. A to už je blízko ku grafu agentúry Bloomberg, ktorý je v poslednej dobe pomerne intenzívne preberaný odborníkmi i verejnosťou.
Červenou je vyznačený vývoj reálnych hodinových miezd, modrou vývoj produktivity. Zdá sa, že až do začiatku sedemdesiatych rokov rástli mzdy a produktivita podobne, čo by podľa ekonómov mali. Potom sa ale oddelili a ľudia začali produkovať viac, než koľko za to dostávali vo forme odmeny. Mýlia sa teda ekonómovia, alebo trhy nie sú schopné zaistiť poriadok? Možno, ale je tiež možné, že vec sa má trochu inak.
V grafe totiž vidíme priemernú produktivitu a tá sa od limitnej produktivity líši. Ekonómia nehovorí, že by ľudia mali byť odmeňovaní podľa priemernej produktivity, záleží na tom, čo sa zmení ich príchodom - teda na produktivite marginálne. Ak by sa všetko riadilo priemerom, nedostával by žiadnu odmenu kapitál, neboli by zisky, úroky, renty. Žili by sme vo svete Marxa, kde jediné, čo má nejakú hodnotu, je práca.
Ako uvádza Bloomberg, v takom svete však nežijeme a priemerná produktivita a mzdy sa môžu voľne pohybovať svojimi vlastnými smermi. Ich rozchod môže byť zapríčinený viacerými faktormi, medzi ktoré patrí spomalenie rastu populácie či spomalenie dlhodobého rastového trendu. Skutočnú záhadou je však pokles podielu miezd na celkových príjmoch. Ten môže byť vyvolaný poklesom cien kapitálového tovaru, ktorý vedie k nahrádzaniu ľudí robotmi.
Alebo hrá rozhodujúcu úlohu záplava lacnej práce z krajín ako Čína či India. Vytvorenie globálnych výrobných reťazcov znamená, že ľudia vo vyspelých krajinách naraz čelia konkurencii z rozvíjajúcich sa ekonomík, čo prirodzene vedie k tomu, že hodnota práce klesá.
Nech už je ale rozhodujúce čokoľvek, je chyba domnievať sa, že dostaneme zaplatené podľa toho, čo vytvoríme. V globalizovanej kapitalistickej ekonomike tomu tak nie je, pretože nikto nič nevyrobí bez toho, aby mu niekto iný pomohol. Vaša odmena je daná vašou schopnosťou presvedčiť ostatných o svojich schopnostiach.