Najlepšia investícia počas krízy? Vzdelanie

Jeden významný ekonóm pred časom predostrel verejnosti pomerne chmúrne úvahy týkajúce sa vzdelania a nezamestnanosti. Nobelista v nej tvrdil, že zatiaľ čo predtým bolo vzdelanie považované za liek na vyššiu nezamestnanosť, dnes už je jeho efektivita v tomto smere mizerná. Ak som dobre pochopil, vzdelanie by už teda nemalo byť tak dobrou investíciou, za akú je všeobecne považované. To ako na úrovni jednotlivca (schopnosť nájsť si lepšie platenú, či vôbec nejakú prácu), ako aj na úrovni celej spoločnosti (skupinový posun smerom k vyššej vzdelanosti a vyššej sofistikovanosti ekonomiky s nižšou nezamestnanosťou).

Ako červená niť sa vzťahom medzi vzdelaním a nezamestnanosťou (vrátane uvedeného) ukazuje vzťah človek - stroj. V jednom extréme býva vnímaný tak, že nám stroje (v širokom slova zmysle) pomôžu od ťažkej práce a my sa môžeme venovať práci menej náročnej. V druhom extrému vidíme vec tak, že stroj, vlastnený najlepšie vykorisťovateľským kapitalistom, berie prácu ľuďom a tí inú nedostanú. Oba extrémy majú niekoľko nedostatkov, venovať sa im tu teraz detailne nebudem. Podotknem len, že kto mal napríklad prarodičov pracujúcich v poľnohospodárstve, alebo si niekedy prečítal nejakú knižku na podobnú tému, vie si azda živo predstaviť, aká priepasť je medzi drinou minulosti a prácou dneška v tomto (aj mnohých iných) sektore. Je to jeden z dôvodov, prečo neprepadnúť zjednodušeným úvahám o tom, ako nám stroje berú prácu. Ale ako som uviedol, to isté platí o druhom extréme - teda napr. o zjednodušených "rastových" poučkách neberúcich do úvahy napríklad to, že v spotrebou saturovanej spoločnosti je relatívne ťažké nájsť zmysluplnú náhradu za strojom novo vykonávanú prácu (o vplyve súčasného štrukturálno - cyklického útlmu nehovoriac). Na podobné problémy teda nepotrebujeme ani žiadne marxistické karikatúry kapitalistov.

Nie je to jemnejšia diskusia na tému "vzdelanie - stroj - človek", ale pomerne hrubé dáta, ktoré ma naviedli na túto tému. Nasledujúci graf ukazuje vývoj miery nezamestnanosti v USA u ľudí so vzdelaním od bakalára vyššie. Je jasné, že táto investícia do vzdelania túto skupinu ani zďaleka neuchránila pred rastom nezamestnanosti po prasknutí dot.com bubliny a už vôbec nie po kríze 2008/2009. Vtedy táto nezamestnanosť vystúpila až na 5 percent, odvtedy klesla na nejakých 3,7 percenta. Naopak v dobách najlepších sa miera nezamestnanosti v tejto skupine pohybovala tak maximálne okolo 2 percent.



Pri prvom pohľade na krivku v grafe by sme tak mohli súhlasiť s tézou prezentovanou v úvode. Ale asi len do tej chvíle, kedy sa zameriame na konkrétne čísla. Ak sa čitateľ ešte nezačal diviť nad rozdielom medzi nezamestnanosťou celkovou a tou preukázanou v grafe, pomôžem mu. Minimá pri nezamestnanosti celkovej populácie predstavovali cca 4 percentá, v roku 2003 sa vyšplhali na 6 percent, v roku 2009 na 10 percent a teraz sa pohybujú tesne pod 8 percentami. To znamená, že o tom najhoršom pri vysokoškolákoch (teda cca 5 percentnej miere nezamestnanosti) môže populácia ako celok teraz iba snívať.
 

Návratnosť investícií do vzdelania je samozrejme možné merať mnohými spôsobmi a nechcem tu predstierať, že som na túto tému expert. Nie som, ale aj napriek tomu si na základe vyššie uvedeného dovolím tvrdiť, že s investíciami do vzdelania to asi nebude tak zlé. Ak by sme ich efektivitu merali napríklad spreadom v miere nezamestnanosti (populácie vs. vysokoškoláci), je táto investícia dnes dokonca efektívnejšia ako kedykoľvek počas posledných desiatich rokov. Tento spread totiž dnes dosahuje asi 4,5 percentuálneho bodu, 2 percentuálne body to boli pred rokom 2008 a 3 percentuálne body v roku 2003. Dokonca sa teda zdá, že čím horšie je, tým väčšia je aj návratnosť vzdelania meraná týmto spreadom.

Popri tom je dobré si uvedomiť, že vzdelanie prináša mnoho pozitívnych externalít (ale určite nechcem nobelistovi vkladať do úst, že svojou úvahou proti nemu nejako brojím). Je to opäť téma pre špecialistov, ale premýšľal som v tejto súvislosti najmä nad tým, či sa vzdelanejšiemu človeku do hlavy horšie skrutkujú skrutky populizmu, rýchlych a jednoduchých riešení. Možno, že áno. Ale s rastúcou vzdelanosťou spoločnosti rastie aj počet vzdelaných populistov, takže neviem.