Ukazovať si, ako neslávne je na tom Európa ekonomicky, má značne marginálny prínos. Aj napriek tomu sa to oplatí predviesť cez vývoj dopytu a predaje automobilov. Ten totiž ukazuje niektoré zaujímavé črty.
Graf sumarizuje vývoj registrácií nových vozidiel v krajinách jadra (modrou) a v periférnej päťke (indexovanej k prvému kvartálu 2007). Po prelome tisícročia prišlo s určitým ochladením svetovej ekonomiky aj ochladenie dopytu po automobiloch. Dopyt v jadre sa až do roku 2007 držal na pomerne stabilizovaných úrovniach, na periférii sa od roku 2003 zase zdvíhala a v roku 2007 dosahovala opätovné maximá. Po roku 2007 je dopyt v jadre dosť volatilný, trendom sa však stále držia úrovne dlhodobého priemeru a to až do roku 2012.
Ten prináša kľúčový zlom smerom nadol. Po niekoľkoročnom období vzdoru tak dopyt jadra začína kopírovať vývoj na periférii. Tam sa predaje medzitým dostali na nejakých 45 - 50% predkrízových predajov. Počas krízy roku 2008 bol pritom zaznamenaný "len" pokles o 30 - 40%, teraz v jadre o cca 20%.
Jadro teda vydržalo vzdorovať asi dva roky, nedávno sa zase špekulovalo o tom, či sa Nemecko môže od zvyšku eurozóny odtrhnúť. Po niekoľkých týždňoch nových dát sa však ručička váh prikláňa skôr k druhému táboru, v ktorom sídli napríklad banka Natixis. Ten poukazuje na to, že nemecká väzba na zvyšok eurozóny je stále príliš silná a domáci dopyt príliš slabý. K nemeckému "decouplingu" teda nedochádza a poukazuje na to aj prvý graf.
Nádej však zomiera posledná, čo potvrdzujú nasledujúce dva grafy. Prvý z nich rozdeľuje registrácie áut jadra na Nemecko, Francúzsko a Holandsko. Pri všetkých je zrejmý prepad, istú nádej, čo sa týka Nemecka, predsa len budí graf druhý. Je v ňom spotrebiteľská dôvera, ktorá vo Francúzsku a Holandsku ukazuje podobný vývoj ako pri registrácii, ale v Nemecku nie. Tam totiž došlo k určitému obratu.
Hlavnou hybnou silou kriviek v grafoch je komodita ekonomicky oveľa cennejšia ako zlato - dopyt. K jej prepadu významne prispela unáhlená reakcia na rozvíjajúcu sa krízu. Táto reakcia mala formu panického uťahovania. V dokonalom svete by bolo nahradené uťahovaním miernym, niekde možno dokonca miernou stimuláciou, všetko však kombinované s dôveryhodnou zmenou dlhodobej fiškálnej politiky. Teda prechodom na model, ktorý jednak utiahne očakávané budúce záväzky a hlavne bude sporiť počas boomov tak, aby počas recesie bolo z čoho brať.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: Banková únia si vyžiada zmeny v legislatíve |
Monetárna politika si prešla mnohými pochybeniami, trúfam si však tvrdiť, že v tejto oblasti je aj napriek poslednej kríze značný pokrok. Každopádne v porovnaní s ňou je oblasť praktickej fiškálnej politiky ďaleko vzadu. Pohľad takmer kamkoľvek (napríklad do Talianska, alebo k nám, alebo ...) ukazuje, že popísaný ideálny svet a plán je teraz ťažko dosiahnuteľný. Inak povedané, prudké fiškálne uťahovanie so všetkými jeho priamymi i nepriamymi dôsledkami (50% prepady ...) je vynútené tým, že nie sme schopní vytvoriť kredibilnú dlhodobú politiku. Čo to v jadre dôsledku znamená? Neveríme sami sebe, že dodržíme to, čo sme si sľúbili. V monetárnej politike sme už niekde na úrovni stredoveku, či dokonca ešte ďalej. Zároveň sme však fiškálnymi neandertálcami.
Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.
Jiří Soustružník
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz