Súčasná diskusia o tom, ako pôsobí fiškálne uťahovanie na ekonomický rast, sa zameriava na krátke obdobie. Niekto sa venuje tomu, ako sa fiškálna konsolidácia premieta do znižovania dlhu z mimoriadne vysokých úrovní. Iní sa venujú alternatívnym stratégiám. Otázka vplyvu fiškálnej konsolidácie na dlhodobý rast ale zostáva bokom. Podľa nášho názoru je v tomto ohľade kľúčový vývoj na trhu s úvermi.
Ak sa v ekonomike nachádza nedostatočná ponuka úverov a nefunguje finančná intermediácia, dochádza k poškodeniu rastu. Ak totiž spotrebitelia a firmy nemajú prístup k úverom, dopyt súkromného sektora len ťažko kompenzuje pokles dopytu zo strany sektora verejného. Následkom toho majú veľké výdavkové škrty silný negatívny vplyv na strednodobý rast. Tento efekt je silnejší, než tvrdia tradičné modely, ktoré neberú do úvahy vývoj úverovej ponuky. Celkový vplyv je potom o to významnejší, o čo vyššia je nezamestnanosť v čase, keď daná krajina začne s programom fiškálnej konsolidácie.
Kombinácia nízkeho rastu úverovej ponuky, oddlženie bánk a konsolidácia verejných financií má tak priamy vplyv na to, ako ekonomické subjekty hodnotia vládnu politiku. Fiškálna politika, ktorá by bežne podporila strednodobý rast tým, že by znížila výšku dlhu, tak nemusí byť úspešná. Práve problematické podmienky na trhu s financiami sú pravdepodobne tým dôvodom, prečo v posledných rokoch taká konsolidácia nefungovala, zatiaľ čo v 90. rokoch tomu bolo naopak.
Uvedené má veľký význam pre nastavenie ekonomickej politiky. Ak prebieha oddlženie bánk a trh s úvermi zamrzol, konsolidácia verejných financií by mala prebiehať len postupne. K tomu musí byť zvolený ten správny mix znižovania výdavkov a rastu príjmov namiesto toho, aby bola pozornosť venovaná hlavne znižovaniu výdavkov. V minulosti politika zameraná na výdavky fungovala, ale dôvodom môže byť práve to, že finančné podmienky boli uvoľnené. Teraz môže tento prístup priniesť neúspech.
(Zdroj: VOX)