Ministri financií 11 krajín eurozóny sa tento týždeň dohodli na zavedení dane z finančných transakcií, ktorá má začať platiť najskôr od roku 2016. Rozsah a úroveň dane však zatiaľ zostáva nevyriešený. Nemecký minister financií Wolfgang Schaeuble sa vyjadril, že záujmy jednotlivých členských krajín sú nakoľko odlišné, že daň bude možné v prvom kroku uvaliť len na akcie a niektoré deriváty. Postupne, na základe ďalších dohôd, sa uplatnenie dane bude pravdepodobne rozširovať.
Aktuálny návrh je podstatne miernejší oproti pôvodnému zneniu Európskej komisie, ktorý zahŕňal zdanenie akcií, derivátov, dlhopisov, podielových fondov a niektorých ďalších finančných operácií. Kým v pôvodnom rozsahu sa očakávalo, že výnosy z transakčnej dane budú predstavovať približne 35 miliárd eur za rok, pri zúženej verzii sa vyzbiera asi len desatina z pôvodne plánovaných výnosov.
Či už v plnom ale skrátenom rozsahu, s transakčnou daňou už od začiatku nesúhlasilo viacero krajín, na ktorých čele stojí hlavne Veľká Británia a Švédsko. Ich postoje sú celkom pochopiteľné, nakoľko Veľká Británia má najväčší sektor finančných služieb z celej EÚ, ktorý by táto daň mohla negatívne zasiahnuť a Švédi už minulosti podobnú daň zaviedli, pričom na vlastnej koži si vtedy zažili výrazný prepad v obchodovaní na ich burze.
Niet teda pochýb, že daň z finančných transakcií bude mať významný vplyv na európske hospodárstvo a vyplynie z nej aj viacero hrozieb. V prvom rade samotný návrh, ktorý sa stále mení a pretrváva okolo neho veľa nejasností, môže byť hrozbou samou o sebe. Z pohľadu finančných trhov zavedenie dane môže mať vplyv najmä na likviditu a pravdepodobne prinesie aj dodatočné náklady, ktoré môžu byť prenesené na spotrebiteľov prostredníctvom vyšších poplatkov z kúpy a predaja finančných nástrojov. Finančný dohľad nad jednotlivými operáciami by taktiež mohol byť náročnejší vzhľadom k tomu, že by sa niektoré operácie mohli presunúť na tzv. over-the-counter (neregulované trhy), čo by bolo vlastne kontraproduktívne, keďže by to znížilo transparentnosť a efektívnosť na finančných trhoch. Okrem iného finančné inštitúcie tiež predpokladajú, že skutočné náklady budú niekoľkonásobne vyššie, než sadzby (0,1% pre akcie a 0,01% pre deriváty), ktoré EÚ predložila. Jedna transakcia totiž môže častokrát zahŕňať viacero strán a sprostredkovateľa, najmä ak obchody prebiehajú medzi viacerými štátmi. Ak aj teda Európska únia pristúpi na zavedenie „oklieštenej“ transakčnej dane od roku 2016, je pravdepodobné, že to bude mať nepriaznivý vplyv na finančné trhy, nakoľko neistotu z budúceho zdanenia budú mať investori stále na pamäti.