Výmeny v ruskej vláde a vymenovanie ekonóma Andreja Belousova za ministra obrany znamenajú podľa komentátora Tonyho Barbera z Financial Times vhodný čas na porovnanie ruskej a ukrajinskej vojnovej ekonomiky.
Video: Vysoká cena za odstrašenie Ruska:
Po viac ako dvoch rokoch plnohodnotnej vojny na Ukrajine to vyzerá, že ruská vojenská invázia naberá na sile. Vojna však testuje aj ekonomickú odolnosť oboch krajín, nielen taktiku na bojisku.
Potlačenie identity Ukrajiny
Vymenovanie Belousova je súčasťou tlaku na silnejšiu kontrolu vojenských výdavkov s lepšou integráciou civilnej a vojenskej oblasti hospodárstva, to všetko s cieľom zlepšiť výsledky na bojiskách. Možno si to preložiť aj tak, že ruské sily majú bojovať tak dlho, ako bude treba, v zmysle rozčlenenia ukrajinského štátu a potlačenia ukrajinskej identity.
Ako sa majú ruské ekonomické výsledky merať? Všetci komentátori – ruskí aj západní – sa zhodujú na tom, že Rusko akceleruje vojenskú produkciu. Analytička Elina Ribakovová napísala – taktiež vo FT – že v Rusku je teraz 6-tisíc vojenskopriemyselných firiem. Je to prudký nárast, pred vojnou to bolo dvetisíc firiem.
Tieto podniky zamestnávajú 3,5 milióna ľudí, ktorí pracujú na tri smeny a šesť dní v týždni. Ruské regióny, ktoré najviac benefitujú z vojenskej výroby, nie sú tie s bohatými minerálnymi zdrojmi, ale tie spojené s priemyselnou výrobou.
Sú to teritóriá s veľkou základňou strojárstva. Sem sa valia rozpočtové fondy a štátne objednávky. V týchto regiónoch sa potom logicky darí aj službám, výrobcom potravín, oblečenia a topánok.
Samozrejme, že Rusku pomáha Čína. Vraj má v podpore ruskej vojnovej mašinérie vcelku nenahraditeľnú ekonomickú úlohu.
Bilaterálny obchod Ruska s Čínou predstavoval vlani 240 miliárd dolárov, teda o 26 percent viac ako v predchádzajúcom roku. Z Číny sa dovážajú autá, stroje, vybavenie tovární, smartfóny a z Ruska Čína kupuje energie za miliardy dolárov.
Problémy Ruska...
Západné médiá a politici radi zdôrazňujú nedostatky a problémy ruskej ekonomiky. Zahraničnopolitický servis Európskej únie na svojich webových stránkach zdôrazňuje, že v minulom roku zdraželi v Rusku vajcia o 40 percent, čo sa nezdá práve ako zásadná informácia.
V Rusku sú teraz úrokové sadzby vo výške 16 percent, dvakrát vyššie ako je ročná inflácia. Z toho vyplýva, že centrálna banka sa veľmi obáva, že by sa ruská ekonomika mohla kvôli rozbehnutej vojenskej produkcii prehriať. Faktom tiež je, že v Rusku vzrástli v roku 2022 investície o 20 percent. To však nie je príznak ekonomického zdravia, ale ekonomických ťažkostí, pretože to odráža zvýšenie cien investičných vstupov.
Alexandra Prokopenková píše v texte pre think tank Carnegie Endowment for International Peace, že Rusko zaostáva viac a viac technologicky. Každý deň sa tamojší ekonómovia snažia vysporiadať so škodlivými efektmi nových výziev.
Každý deň upratujú neporiadok zanechaný ruským zahraničnopolitickým dobrodružstvom. Rusko vydáva na obranu osem percent HDP a šéf Kremľa Vladimír Putin počíta s tým, že to tak bude ďalej pokračovať.
Čo sa Ukrajiny týka, tak je isté, že ukrajinské autority aj Ukrajinci ako takí sú hladní po najnovších technológiách, ktoré majú brániť ich štát, a aj tým sa chcú od Ruska odlíšiť. Napríklad tlačová hovorkyňa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Viktoria Ši je vytvorená umelou inteligenciou.
Fínska centrálna banka odhaduje prepad ukrajinského HDP v roku 2022 na mínus 29 percent. Vlani už prišlo neviditeľné oživenie. Tento rok má byť rast 4,3 percenta a budúci rok 5,4 percenta.
... a Ukrajiny
Hrôzy vojny samozrejme dopadli na Ukrajinu oveľa viac ako na Rusko a krajina ekonomicky funguje iba vďaka západnej vojenskej a finančnej pomoci. Svetová banka odhaduje, že ukrajinská rekonštrukcia bude v budúcej dekáde stáť 486 miliárd dolárov.
Ruské raketové a dronové útoky na energetiku a infraštruktúru oslabujú aj hlavný pilier ukrajinskej ekonomiky a tým je produkcia a vývoz poľnohospodárskych výrobkov. Prístavné zariadenia v odeskom regióne sú vážne poškodené, ale nie až tak, aby Ukrajina nemohla pokračovať vo vývoze obilnín.
Ukrajinu paradoxne poškodzuje obmedzenie dovozu ukrajinských potravín zo strany Európskej únie. V ukrajinskom poľnohospodárskom sektore sa veľmi neplatia dane. Daniam sa vraj vyhne až 40 percent zberu. Ukrajina musí pokračovať v boji s korupciou a zbaviť sa nálepky, ktorú získala po roku 1991, teda že je to krajina jednoducho nereformovateľná, čo je označenie, ktoré Kremľu vyhovuje.
Kennanov inštitút Medzinárodného centra pre vedcov Woodrowa Wilsona píše, že ukrajinský rozpočet bez zahraničnej vojenskej a finančnej pomoci bude mať tento rok príjmy vo výške 36,8 percenta HDP a výdavky 57,5 percenta HDP. Rozpočtový schodok bude 20,7 percenta HDP.