Slovensko sa za posledných osem rokov dostalo spomedzi krajín s najnižším dlhom (27,9% HDP v roku 2008) na úroveň dlhu vo výške vyše 55% HDP v súčasnosti. Na jednej strane obsluha dlhu v tomto kontexte nie je problémom, pretože je tu vysoký dopyt od investorov a nízka úroková prirážka. Na strane druhej táto situácia nemusí trvať večne, keďže na týchto podmienkach sa podstatne podieľa politika ECB, ktorej sa zatiaľ stabilitu na finančných trhoch darí udržiavať.
Ostatný vývoj v bankovom sektore však nie je optimálny, príklad za všetky sú talianske banky a problémy s verejnými financiami sa môžu veľmi rýchlo vrátiť. Je preto nevyhnutné, aby vláda prijímala systémové opatrenia už dnes. Nadácia F.A. Hayeka sa pozrela na opatrenia vlády v tejto oblasti, pričom v nasledujúcich riadkoch načrtneme dve z nich.
Celkovo možno povedať, že opatrenia vlády sa zameriavajú skôr na príjmovú stránku rozpočtu, ako na výdavkovú. To znamená, že sa vláda snaží viacej vybrať vo forme daní, poplatkov či odvodov, ako znižovať svoje výdavky. Samozrejme zvyšovanie daní a odvodov vnímajú negatívne najmä podnikateľské organizácie, pričom sa to prejavuje aj na konkurencieschopnosti a raste Slovenska.
Zo spomínaných dvoch opatrení sme vybrali jedno na príjmovej strane a jedno na výdavkovej strane. Pri zvyšovaní príjmov, je jednou z najpriechodnejších daní, daň z tabaku. V súčasnosti je daň za tabakovú surovinu alebo daň za tabakové výrobky (okrem cigariet) stanovená jednotne na 71,11 € za kilogram. V prípade dane z cigariet je sadzba kombinovaná. Na jednej strane vo výške 59,50 € za 1000 kusov cigariet. Na strane druhej ako 23 percent z ceny cigariet. Minimálna sadzba je stanovená na úrovni 91 eur za 1000 kusov, pričom sa použije vtedy, keď je kombinovaná sadzba nižšia ako táto hranica.
V kontexte dlhodobého a udržateľného rastu príjmov by bolo v tejto oblasti vhodné zabezpečiť po prvé, stabilné a predvídateľné daňové prostredie. Model by pomohol tabakovým spoločnostiam podnikať s vyššou istotou, keďže by vedeli o koľko a kedy sa bude daň zvyšovať. Vláda by tak mohla vytvoriť tzv. daňový kalendár v horizonte 3 až 5 rokov, kde by presne určila kedy a o koľko sa bude daň zvyšovať a neriskovala by potenciálne výpadky z dane v prípade, že by skokové zvýšenie motivovalo spotrebiteľa prejsť na produkty šedej ekonomiky. Po druhé by bolo vhodné postupné znižovanie rozdielu sadzieb medzi zdaňovaním cigariet a tabakových výrobkov.
V rámci znižovania strát v rámci daňových príjmov, navrhujeme znižovanie rozdielu medzi sadzbou zdaňovaných cigariet a ručne šúľaných cigariet, ktoré sú vzhľadom na hmotnosť zdaňované menej. Rovnako by bolo vhodné posilňovanie špecifickej časti dane na úkor percentuálnej pri tabakových výrobkoch. Dôvodom je to, že všetky tabakové výrobky sú rovnako škodlivé. Z toho dôvodu je nevhodné aby boli lacnejšie tabakové produkty zvýhodňované.
V prípade výdavkovej stránky, by vláda mala prehodnotiť rozdávanie investičných stimulov. Tieto stimuly často poškodzujú podnikateľské prostredie, pričom sa poskytujú ekonomicky silným firmám v bohatých regiónoch. Naopak, prospešnejšie pre podnikateľské prostredie by bolo zníženie byrokracie, korupcie, zlepšenie vzdelávania, či pracovný trh. Tieto opatrenia by pomohli plošne všetkým podnikom a nie len vybraným spoločnostiam. Napriek tomu sa vláda v súčasnosti uberá opačným smerom, keďže výdavky na investičné stimuly rastú. V roku 2014 boli na úrovni 100 miliónov eur a v roku 2015 dosiahli skoro 180 miliónov eur.
O týchto a ďalších 12 opatreniach vlády, na ktoré sme sa podrobnejšie pozreli, sa môžete dočítať v Policypaper Nádácie F.A. Hayeka.
Autor je analytik Nadácie F.A.Hayeka