Vyšehrad bol a bude diskusným fórom

Ani Kroměřížsky summit premiérov V4 nepriniesol odpoveď na otázku, čo s týmto regionálnym zoskupením po tom, ak vyčerpalo svoju rozhodujúcu, integračnú agendu. Už marcové stretnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky v Košiciach naznačovalo, že nájsť novú náplň tejto stredoeurópskej neformálnej štruktúre, založenej v roku 1991, bude veľmi ťažké. Neobstála totiž ani ako konštruktívne koordinačné centrum v zložitom predintegračnom období. Krajiny V4 nenašli spoločnú reč pri riešení žiadneho rozhodujúceho problému, nedokázali skoordinovať svoje postoje v otázkach európskej ústavy, pri vyjednávaniach o finančných podmienkach vstupu, o rozpočte rozšírenej EÚ či otvorení pracovného trhu. Nezbavili svojich občanov pocitu druhoradého členstva v únii. Možno to boli priveľké očakávania od krehkej iniciatívy, ktorá sa zrodila z posttotalitnej eufórie.
Český prezident Václav Klaus predsa len pripustil, že ak sa vo vyšehradskom dialógu presadí pragmatizmus nad rétorikou, šanca nachádzať spoločné postoje nemusí byť márna. Poľský prezident Aleksandr Kwašniewski poznamenal, že "nemusíme hovoriť jedným hlasom, ale diskutovať treba". Jeho maďarský kolega Ferenc Mádl sa vyjadril za pokračovanie kontinuity tejto spolupráce, ale s dôrazom na presadzovanie etických hodnôt. Prezident Rudolf Schuster načrtol budúcnosť V4 ako "intenzívneho a efektívneho konzultačného fóra". Hoci sa predsedovia vlád od tejto vízie neposunuli ďalej ani v Kroměříži, je dôležité, že vyšegradskú myšlienku nezavrhli. Udržiavať pri živote, na báze V4, diskusné fórum síce nie je práve najpragmatickejší výsledok, ale menej niekedy môže byť viac. V situácii, keď sa každá z našich krajín rozhodla prebojovať k lepšiemu postaveniu v rozšírenej únii individuálne, zostáva príležitosť aspoň sa poradiť.
Oproti mimoriadnemu marcovému stretnutiu premiérov v Kolodějoch sa v Kroměříži zaznamenal predsa len badateľný pokrok. Pricestoval aj maďarský premiér Péter Medgyessy, inak tradičný absentér na týchto debatách. Pripojil sa ku kolegom Vladimírovi Špidlovi, Mikulášovi Dzurindovi a novému poľskému premiérovi Marekovi Belkovi, čo naznačuje, že príležitosť (možno raz) revitalizovať toto zoskupenie zostáva v platnosti. Dohodnúť sa na kultúrnej, vzdelávacej a regionálnej spolupráci nemusí byť málo v čase, keď začnú v rámci EÚ čoraz viac vystupovať do popredia otázky národnej identity, konfrontované spoločnými globálnymi záujmami. Ak sa na vyšehradskej diskusnej tribúne dokážu dôkladne predebatovať akékoľvek (i zdanlivo okrajové) témy spoločného záujmu, ich presadzovanie v Európskej rade či v iných rozhodovacích štruktúrach únie, bude mať oveľa lepšiu perspektívu. Porovnanie V4 s Beneluxom nie je pritiahnuté za vlasy. V podstate ide najmä o lobistickú skupinu vnútri EÚ, ktorá si presadzuje to, na čom sa jej členovia dokázali dohodnúť. Nemusia to byť vždy len tie najvážnejšie záležitosti, ale zvýšenou váhou spoločných argumentov sa vytvára priestor i na zložitejšie dohody.
Udržanie V4 pri živote, potvrdené novou Kroměřížskou deklaráciou s aktualizovanými tézami o spolupráci, je v princípe pragmatický krok, aj keď v dohľadnom čase neprinesie žiadne bombastické výsledky. Účasť Poľska, jednej z najväčších krajín rozšírenej Európy, je však záväzkom a prísľubom, že o rozhodnutiach najvplyvnejších veľkých štátov EÚ, medzi ktoré náš severný sused nepochybne patrí, budeme môcť diskutovať na fóre, ktoré Brusel nemôže ignorovať.