Stavebné sporenie menej zaujímavým

Stavebné sporenie sa v ponímaní klientov stáva čím ďalej menej zaujímavým produktom, o čom svedčí aj zníženie objemu nových zmlúv a cieľových súm. Je otázne, či je to spôsobené dostupnosťou podobných produktov na finančnom trhu, alebo iba znižovaním štátnej prémie. Pravda je niekde uprostred.
Na rozdiel od iných úverových produktov stavebné sporenie prináša aj možnosť zhodnotenia financií, pričom samotná výhodnosť zhodnotenia je závislá práve od štátnej prémie. Je otázne, akú výhodu bude naďalej klientom prinášať navrhované zníženie štátnej prémie na 1 500 Sk, pričom avizovaných bolo 3 000 Sk. Tvrdenie ministra výstavby, že je to iba reakcia na pokles úrokových sadzieb na trhu a aby nevznikol nepomer medzi úvermi, ktoré štát podporuje, je zvláštne. Ak hovoríme o percentách z tohto pohľadu, je 15 percent z 10 000 Sk a 15 percent z 20 000 Sk stále len 15-percentné zhodnotenie, pričom v oboch dochádza k zníženiu oproti roku 2003 (keď je 20 percent). Skôr by sa to dalo nazvať hľadaním ďalších úsporných opatrení v štátnom rozpočte.
Ak porovnáme štátnu podporu stavebného sporenia s hypoúvermi, zistíme, že napríklad pri cieľovej sume stavebného sporenia 500 000 je v súčasnosti podporený klient čiastkou zhruba 18 000 Sk v priebehu šiestich rokov. Pri hypoúvere na 500 000 Sk túto podporu vyčerpá v prvých dvoch rokoch a pre tých, ktorí majú tieto úvery s garantovanou podporou 2,5 percenta sa táto podpora pohybuje počas celej doby splácania v desiatkach tisíc korún. Aj pri avizovanom jednom percente to bude zaujímavé. Ale napríklad klient stavebnej sporiteľne celý čas sporenia viaže svoje peniaze v prospech ostatných sporiteľov, ktorí môžu získavať lacné stavebné úvery a v čase pridelenia cieľovej sumy aj míňa takto nasporené peniaze na stavebné účely. Na rozdiel od hypotekárneho úveru, kde klient, ak založí dostatočnú zábezpeku, môže financovať celú kúpu nehnuteľnosti bez vlastných zdrojov. Tak potom je namieste otázka, kto je vo výhode?
Rendita stavebného sporenia po znížení štátnej prémie je takisto sporná. Stavebné sporiteľne majú dve skupiny klientov. Prvá tzv. priateľskí sporitelia využívajú tento produkt s cieľom zhodnotenia peňazí. Druhá skupina vstupuje do stavebného sporenia s cieľom získať v budúcnosti spomínaný úver. Priemerná cieľová suma je, napríklad, v jednej sporiteľni zhruba 200 000 Sk, no nemožno predpokladať, že je dostatočná na pokrytie nákladov potrebných na zabezpečenie bývania. Primeranejšia by bola cieľová suma 400 000 až 500 000 Sk. Ako je to v tomto prípade s renditou? Pri cieľovej sume 500 000 korún, nasporení polovice a rýchlej tarife vloží sporiteľ počas asi piatich rokov
220 000 Sk, pričom pri navrhovanej výške štátnej prémie 1 500 Sk klient získa 7 500 korún na prémiách a 3-percentný úrok z vkladov. Poplatok za zriadenie zmluvy je 5 000 Sk a poplatky za vedenie účtu za 5 rokov 1 500 Sk. Keď to spočítame, ostane mu 1 000 Sk zo štátnej podpory a spomínaný úrok 3 percentá (7 500 - 5 000 - 1 500 = 1 000).
Zníženie cieľovej sumy na priemernú pre tých, ktorí chcú iba sporiť môže dopadnúť nasledovne. Počas šiestich rokov klient vloží 6-krát 10 000 Sk s počiatočným poplatkom 2 000 Sk, spolu 62 000 Sk. Výnos bude 9 000 Sk a úrok 3 percentá čo spolu činí zhruba 13 600 Sk. Poplatky celkový výnos znížia na 9 800 Sk s renditou 6 percent. Poplatky stavebných sporiteľní sa so znížením štátnej prémie stávajú dôležitými. Poplatkami je stavebné sporenie zaťažené aj pri delení alebo prevodoch zmlúv. Ak by klient chcel nasporené prostriedky použiť skôr, napr. po druhom roku sporenia, keď je možná tzv. účelová výpoveď, mohlo by to vyzerať nasledovne: Pri cieľovej sume 200 000 Sk a troch vkladoch bude mať nasporené asi 34 800 Sk aj s úrokom 3 percentá, pričom vlastné vklady sú 30 000. Poplatky zhltnú 3 900 Sk. Klient tak po dvoch rokoch sporenia získa 900 korún.
Úbytok stavebných sporiteľov zníži zdroje na poskytovanie lacných úverov (získať peniaze od klientov za 2 alebo 3 percentá je podstatne lacnejšie ako získať ich v medzibankovom styku), čo zníži zdroje v oblasti bývania. Hypoúvery sú síce čím ďalej rozšírenejšie, ale z hľadiska prísnejšieho skúmania bonity, ale aj ich ceny pre veľa klientov stále nedostupné.