Ceny tepla na vykurovanie a prípravu úžitkovej vody vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o 40 percent. Minulý rok bola priemerná cena 420 Sk za GJ, tento rok ešte nie je známa, ale Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil tzv. konkurenčnú cenu na 480 Sk. Ak kalkulujeme s vysokou priemernou ročnou spotrebou tepla v bytovom dome, ktorá podľa konštrukčnej sústavy je 25 až 40 GJ a cenou tepla pri centrálnom zásobovaní v rozmedzí 400 až 500 Sk za GJ bez DPH, predstavujú priemerné ročné náklady na vykurovanie 15-tisíc Sk. K tomu pristupuje relatívne vysoká spotreba tepla na prípravu teplej vody (najmä pri porovnaní so zahraničím) -- na úrovni 12 až 20 GJ ročne, čo znamená ďalších takmer osemtisíc korún. V Slovenskej republike teraz neexistuje štátom podporený mechanizmus, ktorý by pomáhal domácnostiam znášať tento údel. Masívnejšia podpora zatepľovaniu domov sa skončila v roku 1992.
Jeden GJ tepla zodpovedá presne 278 kWh. Kubík zemného plynu má výhrevnosť 8,6 kWh pri uvážení 90-percentnej účinnosti kotlov. Znamená to, že spálením 32 m3 plynu pri súčasnej maloodberateľskej sadzbe 9 Sk (nie bytovej, tá je stále zvýhodnená) možno vyrobiť jeden GJ tepla za 288 Sk aj s DPH. Ak teplo domácnosti kupujú z teplární, kde sa zároveň vyrába elektrina (kogenerácia), stojí až o tri štvrtiny viac. Pritom tepláreň ako veľkoodberateľ si môže dohodnúť nižšie ceny plynu. Teplárne vlastnia technológie v stomiliónovej hodnote, ktoré musia obnovovať. Aj tak dodávka tepla z centrálneho zásobovania vychádza v porovnaní s blokovými kotolňami draho, keďže ekonomiku výroby tepla by mali výrazne zlepšovať príjmy z elektriny. Teplárňam však ich elektrinu energetické podniky vykupujú za menej ako minulý rok, najmä košická spoločnosť TEKO sa sťažuje na neprimerane nízke ceny za MWh, ktoré im platia Slovenské elektrárne. Lenže cenový mechanizmus, ktorý by zvýhodňoval elektrinu z kombinovanej výroby, tak, ako je to v iných štátoch, nemá v našej legislatíve oporu.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preto rozhodnutie o minimálnych cenách za elektrinu z kogenerácie nemôže vydať. Navyše na výslednej cene tepla sa väčšinou podieľa medzičlánok -- firma spracúvajúca tzv. sekundárne rozvody, tá je priamym dodávateľom bytových spoločenstiev či správcov. Z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyplýva, že podiel fixných nákladov priamych dodávateľov je vysoký, podieľajú sa jednou tretinou. Takéto pokrivené relácie nútia obyvateľov bytových domov, aby rozmýšľali o investovaní do vlastných blokových plynových kotolní. Znamená to 30- až 50-tisíc korún na jeden byt v prípade, keď sa do projektu zapojí aspoň 10 bytov. Takže za štyri až šesť rokov bez zohľadnenia finančných nákladov možno túto investíciu splatiť.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa k stavbe blokových kotolní stavia liberálne, aj keď je teplárenstvo licencovaná činnosť. Ladislav Jediný z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dodáva: "Ak doterajším dodávateľom v dôsledku odpojenia časti odberateľov od zdrojov tepla vzniknú zvýšené náklady, pri schvaľovaní tepla na ďalšie obdobie im ich neuznáme."
StoryEditor