BrExit straší britskú ekonomiku. Teda minimálne podnikateľov. Pekne je to vidno na indexoch podnikateľskej dôvery. Od ohlásenia referenda sa výrazne zhoršila nálada medzi výrobcami, stavebníkmi a aj medzi poskytovateľmi služieb. Vo všetkých troch prípadoch sa nálada prepadla na najnižšie úrovne od roku 2013, kedy v eurozóne doznievala recesia vyvolaná dlhovou krízou.
Vývoj indexov nákupných manažérov pre výrobu (modrá), služby (biela) a stavebníctvo (oranžová):
Že za tým stoja obavy z BrExitu, potvrdzujú sprievodné komentáre k týmto dotazníkovým prieskumom medzi podnikateľmi. Vo všetkých sektoroch podľa respondentov podniky odkladajú nové objednávky. Logické je to predovšetkým v sektore služieb, na ktorý by mal BrExit najväčší dopad. Pri tovaroch je veľmi pravdepodobné, že by bol voľný pohyb zachovaný. Pri službách by však britské firmy zrejme stratili tzv. passporting a nemohli by z Británie obsluhovať zvyšok EÚ.
Najviac by to malo postihnúť finančný sektor, kde je nízka pravdepodobnosť, že sa budú regulácie v EÚ a Británii uberať rovnakým smerom, čo minimalizuje možnosť voľného pohybu. A nejedná sa pritom o drobné, finančné služby sú najväčším exportom Británie do zvyšku EÚ (dokonca väčším ako ropa a zemný plyn). V roku 2015 dosahoval podľa Open Europe prebytok pri čistom exporte služieb do EÚ 16 mld. EUR. Problém by nemali len britské banky, ale aj väčšina zahraničných, ktoré si Londýn vybrali ako centrum, z ktorého budú obsluhovať EÚ. V prípade BrExitu by sa časť operácií zrejme musela presunúť na kontinent (Frankfurt, Paríž, Luxemburg).
Pri výrobe a stavebníctve to vidím skôr na strach z neznámeho ako obavy o stratu nemalej časti biznisu. Tak, či onak, podnikateľská dôvera naznačuje, že firmy v krajine menej investujú, lebo nevedia, čo bude.
Dáta z tohto týždňa však ukázali, že spotrebiteľský sektor sa zatiaľ drží. Maloobchodné tržby prekvapili medziročným rastom o 4,3 %. Tempo rastu teda ostáva zhruba na úrovniach, na ktorých sa pohybuje od začiatku roka 2014. A spotrebiteľská dôvera ukazuje, že v dohľadnej dobe britské domácnosti nehodlajú míňať menej. Negatívna vlna obáv z BrExitu teda zatiaľ náladu domácností nezasiahla. Z môjho pohľadu to bude predovšetkým vývojom na trhu práce, na ktorom v súčasnosti panuje najvyššia miera zamestnanosti od 70. rokov a aj pri tak vysokej zamestnanosti nezamestnaných stále ubúda. Podľa najnovších čísel klesol v apríli počet žiadostí o podporu o ďalších 2,4 tis.
Vývoj maloobchodných tržieb a spotrebiteľskej dôvery v Británii
Podľa mňa sa v Británii v súčasnosti deje to isté, čo prednedávnom v eurozóne a v USA. A to, že v reakcii na šok, ktorý negatívne doľahol na náladu firiem podržali ekonomiku domácnosti. A to preto, že ten šok nebol tak silný, aby sa citeľnejšie preniesol na trh práce. V prípade eurozóny to boli vzájomné ruské sankcie a prepad rubľa, ktoré ochromili exporty do Ruska. V prípade USA to boli problémy rozvíjajúcich sa krajín a silný dolár, ktoré zase ochromili americké exporty. Rast oboch ekonomík síce mierne spomalil, vďaka domácej spotrebe sa však z toho dokázali pomerne rýchlo vyhrabať.
Podobný scenár vidím v súčasnosti v Británii. Akurát s tým rozdielom, že šok je vnútorný a nie vonkajší. Keď Briti v referende rozhodnú o zotrvaní v EÚ, tak sa život vráti do normálnych koľají a podnikateľov horšia nálada rýchlo prejde. A keď sa rozhodnú pre BrExit, tak to taktiež nemusí byť katastrofa. Nálada v podnikovej sfére zrejme ešte naberie smer nadol, pokiaľ ale o prácu príde len niekoľko stoviek/tisíc bankárov, tak by sa to nemuselo citeľnejšie premietnuť do ochoty domácností míňať a ekonomika môže rásť ďalej. Krištáľovú guľu nemám, nechcem teda s určitosťou tvrdiť, že sa tak stane, ale je to podľa mňa realistický scenár.