Minulý týždeň sa odohrali dve zdanlivo nesúvisiace udalosti -- Európska únia zrušila zákaz nových geneticky modifikovaných potravín a Slovenská televízia neodvysielala dokument o topoľčianskom povojnovom pogrome na židov. Obe spája snaha o ochranu obyvateľov, ale tiež riziko, ktoré z nej vyplýva.
Európska únia a švajčiarsky výrobca nám to povedali rovno -- geneticky upravovaná kukurica Bt-11 je rovnako bezpečná ako bežná kukurica. Ba čo viac, jej požívanie nás ochráni aj pred takou hrozbou, ako je húsenica zavŕtaná do kukuričného šúľka. Vedenie verejnoprávnej televízie bolo vo svojich vyjadreniach zdržanlivejšie. Neodvysielanie dokumentu sa snaží obhájiť hrozbou pokuty, ktorú by mohla utŕžiť za rasistickú vetu. Snahu o našu ochranu však nezakryje -- chce nás ušetriť stretnutia s rasistickou húsenicou, ktorá hlodá v jemnom zlatom šúľku našej holubičej povahy.
Zistiť motiváciu predstaviteľov oboch inštitúcií je nemožné. Najľahšie je pripísať im nekalé úmysly. Skúsenosť však hovorí, že často sú to práve tie najčistejšie pohnútky, ako napríklad snaha o našu ochranu, ktoré vedú k neželaným výsledkom.
Zástancovia geneticky modifikovaných organizmov často argumentujú ich lepšími vlastnosťami a aj tým, že ich negatívny vplyv na prírodu nebol dokázaný. Výskum v tejto oblasti však naďalej pokračuje a ani vedci nedokážu zaručiť, že o niekoľko rokov nebude hmyz natoľko imúnny, že sa nepustí aj do Bt-11. Rovnako ani úsilie STV o odstránenie rasizmu zo svojho vysielania nemusí viesť k jeho potlačeniu. Naopak, možno len prispeje k jeho väčšej imunite. Sloboda zahryznúť do odpudivej húsenice býva často menej riziková.
StoryEditor
Génoví inžinieri z STV
Ani úsilie STV o odstránenie rasizmu zo svojho vysielania nemusí viesť k jeho potlačeniu. Naopak, možno len prispeje k jeho väčšej imunite.