Platová nerovnosť medzi pohlaviami je ostro debatovanou a citlivou témou. Zatiaľ čo diskriminácia tvorí stále podstatnú časť tohto rozdielu, existujú aj iné faktory, ktoré stoja za zamyslenie.
Pred nedávnom rozbúril vody príjmovej (ne)rovnosti generálny riaditeľ tenisového turnaja v kalifornskom Indian Wells, Raymond Moore. Čo však Moore opomenul je, že ženy sa do športu dostávali len postupne a štruktúra spoločnosti stále nie je perfektne vyvážená, pričom aj z dôvodu historických kontúr ostáva čiastočne (ale predsa) favorizované to mužské pohlavie. Platí to aj pre trh práce, kde to však nie je jediným dôvodom, dokonca ani tým najväčším.
Menej hodnotná ženská práca?
Práca, ktorú robia ženy, je podľa nového výskumu slabšie hodnotená ako tá mužská. To neznie ako nič nové, avšak akademický výskum, ktorý stojí za týmto tvrdením pomáha vysvetliť prečo platová disparita zostáva napriek tomu, že faktory, ktoré boli dlho považované za jej pôvod, sa (takmer) vytratili.
Ženy majú vo vyspelých krajinách dnes okrem iného v priemere lepšie vzdelanie ako muži, majú takmer rovnaké pracovné skúsenosti, a teda majú aj príležitosť pracovať na rovnakých pozíciách ako muži. Medián ženského ročného platu v krajine ako sú Spojené štáty však zostáva asi 20 percent pod platovým mediánom mužov. Priemer krajín OECD, do ktorého patrí aj Slovensko, hovorí, že ženy majú o 15,5 percenta nižšie mzdy ako muži. Na Slovensku je to konkrétne asi 14 percent, čo je dokonca menej ako vo Švédsku.
Nová štúdia od dvojice ekonómov z Cornell University zistila, že tým najväčším dôvodom, tvoriacim asi polovicu platovej nerovnosti medzi pohlaviami, sa v poslednom období stala rozdielnosť medzi zamestnaniami a odvetviami, v ktorých zástupcovia pohlaví pracujú. Medián platu IT manažérov v USA (mužmi dominované zamestnanie) je o 27 percent vyšší ako u HR manažérov (drvivou väčšinou tvorené ženami).
Situáciu na trhu práce vysvetľuje možno aj výber štúdia. Zatiaľ čo študentky tvoria takmer 80 percent zapísaných na štúdiách spoločenských vied ako pedagogika, spoločenská starostlivosť či sociálna starostlivosť, či spomínaná personalistika, naopak, muži majú prevahu v technických a prírodných vedách, resp. v informatike či matematike, kde tvoria asi 75 percent.
Platovú disparitu, spôsobenú prevahou jedného či druhého pohlavia, potvrdzuje aj jedna strašia štúdia, ktorá ukázala, že keď ženy vstúpia do pracovného odvetvia vo väčšom počte, mzdy u rovnakých pozícií, ktoré predtým robili muži, klesajú. Podľa niektorých akademikov, napríklad podľa Laury England, však dôvodom môže byť aj percepcia danej práce ako menej náročnej, „keďže ju môžu robiť aj ženy.“ Rodová zaujatosť je tak faktorom. To potvrdila aj spomínaná štúdia od Francine Blauovej a Lawrenca Kahna z Cornellu. Podľa nich môže diskriminácia tvoriť až 38 percent platového rozdielu medzi pohlaviami.
Zaváži aj výber zo strany žien
Z tridsiatky najlepšie platených pracovných pozícií, vrátane pozície generálneho riaditeľa, architekta či počítačového inžiniera, 26 pozícií je podľa dát amerického Ministerstva práce dominovaných mužmi. Z tridsiatky najmenej platených pozícií v odvetviach ako sú upratovanie, starostlivosť o deti, či vo výdaji jedla, 23 je dominovaných ženami. Treba podotknúť aj to, že ženy si niekedy dobrovoľne vyberú horšie platené pozície, pretože sa chcú vyhnúť stresu lebo majú viac rodinných povinností, ako starostlivosť o deti či domácnosť. Spoločenské tlaky pôsobiace na hodnotu ženskej práce však stále ostávajú, no faktorom môžu byť okrem samotného výberu podľa niektorých aj nekognitívne zručnosti.
Muži sú v priemere braní za súťaživejších či sebavedomejších ako ženy a podľa tejto logiky môžu byť náchylnejší k výberu súťaživejších pozícií. Svoje výhody má však aj ženská nátura. Spolupráca či otvorenosť ku kompromisu sú na dnešnom trhu práce prednosťami žien. Podľa výskumu harvardského profesora Davida Deminga, od 80-tych rokov je o takéto zručnosti väčší záujem, pričom ženy využili tohto dopytu podstatne viac ako muži.
Naviac, podľa Blauovej a Kahna, spoločenské faktory síce tlačia ženy k výberu nižšie platených pozícií, no zároveň sa jedná aj o geograficky flexibilnejšie pozície. Kariérne orientované páry sú dnes normou, avšak aj tie si stále zvyknú vyberať svoje sídlo na základe práce, ktorú má muž. Najčastejším dôvodom je, lebo zarába viac. Tu tak vzniká akýsi začarovaný kruh, ktorý preferuje mužov.
Platová nerovnosť tak stále pretrváva aj v prípadoch, že ženy vstúpia do mužských profesií. Hovorí sa, že spravodlivosť má byť slepá avšak zároveň platí, že rodová diskriminácia nie je jediným dôvodom pre rozdielnosť príjmov žien a mužov. Veľkú rolu hrá aj výber povolania. Situácia ohľadom platovej nerovnosti je tak značne komplikovanejšia a jasného a férového riešenia zdanlivo nemá.