Keď Nikita Chruščov v roku 1959 navštívil Spojené štáty, Sovietsky zväz v tom čase prechádzal prudkým ekonomickým rastom. V Spojených štátoch to bolo považované za obrovskú výzvu západnému modelu a kapitalizmu. Dáta ukazovali, že Sovieti dokážu prudko zvyšovať ekonomickú aktivitu a napríklad Newsweek varoval, že Sovietsky zväz "môže byť na ceste k celosvetovej dominancii".
Paralely
Paul Krugman tvrdí, že tento vývoj bol odrazom rastúcej zamestnanosti, úrovne vzdelania a masívnych investícií do reálneho kapitálu. Následný kolaps Sovietskeho zväzu bol potom daný neschopnosťou zvyšovať "množstvo produkcie na jednotku vstupu". Inak povedané, klesajúca produktivita znamenala nevyhnutné spomalenie rastu.
Je možné nájsť paralely medzi vtedajším vývojom v Sovietskom zväze a dnešnou Čínou? Čínsky ekonomický model bol založený na najlacnejšej výrobe na svete. Ťažil z lacnej pracovnej sily prichádzajúcej z vidieka, príjmy z exportov potom recykloval obrovskými investíciami do reálneho kapitálu.
Chybná reakcia na krízu
Ponuka lacnej pracovnej sily ale slabne a to isté platí o využití zainvestovaných kapacít. Podobne ako u Sovietskeho zväzu tak možno pozorovať dosiahnutie určitého vrcholového bodu, za ktorým už daný model prestáva fungovať.
Čína reagovala na krízu roku 2009 stimulačným programom, ktorý je dnes považovaný za chybu. Miestne vlády totiž získali úvery a nimi financovali investície do infraštruktúry. Cieľom bolo udržať vysoké tempo rastu celej ekonomiky. Lenže väčšina nových investícií boli neproduktívne a išlo v podstate o vyhodené peniaze. Došlo tiež k obohacovaniu miestnych politikov, čo celkovo podporilo dopyt a spotrebu spoločenských elít, ale nakoniec viedlo k ťaženiu proti korupcii.
Podkapitalizovanie bánk
Oslabený bol aj bankový sektor, pretože žiadna ekonomika na svete nie je schopná dlhodobo ustáť rast úverov o 30 percent ročne bez toho, aby sa zvyšoval objem zlých úverov. Čínske banky sú navyše dosť neochotné sa k zlým úverom hlásiť, teda nie je presne známe, aký ich objem skutočne je.
V najlepšom prípade tak všetko skončí podkapitalizovaním bánk a malou efektivitou pri alokácii kapitálu. V najhoršom prípade dôjde k úplnej strate dôvery vo skorumpovaný systém a k plošným predajom čínskych aktív.
Len neukázať slabosť
Súčasný čínsky model je v kríze a je namieste sa pýtať, či má táto krajina svoj vrchol za sebou podobne, ako ho v určitom bode mal aj Sovietsky zväz. Čínu sužujú nadmerné výrobné kapacity, nie je ale schopná ich využiť zvýšenými exportami, pretože už nie je najlacnejším producentom tovaru na svete.
Príčinou je spomínaná slabnúca ponuka lacnej pracovnej sily, ale aj vývoj menového kurzu. Ten je v podstate naviazaný na dolár, preto prechádza pozorovateľným posilňovaním voči iným ázijským menám. A Peking sa snaží o udržanie stabilného kurzu k doláru aj preto, že so sebou nesie určitú prestíž a oslabenie by bolo považované za znak nedôvery vo vládnu ekonomickú politiku.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz