Stále si pamätám ten deň na jar roku 2000. Sedel som vo svojej izbe na internáte na Stanford University a zrazu som počul ľudí, ako kričia vo vstupnej hale. Ukázalo sa, že išlo o reakciu na kolaps akciového trhu a najmä technologických akcií. Trh síce klesal už niekoľko dní, ale vtedy sa ukázalo, že ide o skutočne veľký prepad. Kľúčová otázka sa však netýka akciového trhu a jeho správanie, ale toho, prečo spolu s ním nezkolaboval aj celá ekonomika?
Z trhu zmizlo 8 biliónov dolárov bohatstva, ekonomika spadla do recesie. Pokles produktu však nebol nijako hlboký, trval len dva štvrťroky a nezamestnanosť dosiahla maximum na úrovni 6,3 percenta.
Keď v rokoch 2007 a 2008 praskla realitná bublina, prišla Veľká recesia, nezamestnanosť sa dostala na 10 percent a HDP prešiel najväčším prepadom od Veľkej depresie. Pokiaľ ale porovnáme veľkosť samotných bublín, ich rozsah bol porovnateľný. Bohatstvo domácností síce v roku 2008 kleslo viac, ale rozdiel tiež nebol tak veľký. Prečo niektoré bubliny poškodia ekonomiku tak výrazne, zatiaľ čo iné majú len obmedzený vplyv?
Jedným z dôvodov môžu byť sadzby, pretože tie v roku 2008 klesli až k nule a to sťažovalo Fedu boj s recesiou. Ale to nás len opäť privádza k otázke, prečo bol šok z roku 2008 tak intenzívny. Ďalším dôvodom môže byť rozdiel medzi akciovou a dlhopisovú bublinou.
Napríklad ekonóm Robert Hall tvrdí, že dlhopisové bubliny poškodzujú celý finančný systém a teda viac ohrozujú aj celú ekonomiku. Akciovej bubliny na rozdiel od tých dlhopisových vedú priamo k stratám domácností a ich vplyv na bankový a finančný systém teda nie je tak veľký.
Po kríze sa potom objavil rad modelov, ktoré pracujú s predpokladom, že dlhové bubliny poškodzujú celý finančný systém a predstavujú hlavných ťahúňov celého cyklu.
Táto teória teraz získava na dôležitosti. Ekonómovia Oscar Jorda, Moritz Schularick a Alan Taylor totiž prišli so štúdiou, ktorá sa zameriavala na prepady cien aktív. V nej zistili, že dlh má skutočne veľký význam na to, ako sa po prepade chová celá ekonomika. Tento záver je založený na dátach zo 17 krajín od roku 1870. Výsledky sú zhrnuté v grafoch - prvý z nich opisuje typický vývoj pri akciovej bubline a druhý pri realitnej:
Zelená krivka ukazuje priemerný vývoj HDP po tom, čo bublina praskla - ide o situáciu, keď sa objem úverov v ekonomike nachádzal nízko. Červená krivka naopak ukazuje vývoj HDP v prípadoch, keď bolo množstvo úverov vysoké. Modro je vyznačený priebeh priemernej recesie.
Je teda zrejmé, že bubliny majú na recesie zlý vplyv a celkový efekt ešte zhoršuje to, keď sa v ekonomike nachádza veľký objem úverov. Analýza tiež ukazuje, že efekt dlhu je silnejší v prípade realitnej bubliny. Dôvodom môže byť fakt, že táto bublina sa dotýka inej skupiny ľudí ako bublina akciová.
Akcie totiž držia skôr bohatší ľudia, zatiaľ čo vývoj na trhu realít sa dotýka viac ľudí so strednými a nižšími príjmami. A práve pri nich sa viac prejavuje efekt bohatstva - pokles bohatstva sa skôr prejavuje na ich spotrebe a výdavkoch.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz.