Aj v dnešnej dobe sa nájdu ekonómovia, ktorí sú vyznávačmi rakúskej školy. Pokiaľ s ňou nie ste oboznámení, ide o zmes myšlienok, ktoré sa väčšinou točia okolo zániku fiat mien, návrate k zlatému štandardu a zodpovednosti centrálnych bánk za trhové bubliny, kolapsy a recesie.
Stávka na zlato
Fed a jeho program kvantitatívneho uvoľňovania totiž ani zďaleka nevyvolali vyššiu infláciu. Niekoľko rokov držala rakúsku školu nad vodou tvrdenie, že inflácia je pred verejnosťou skrývaná, že sa presunula na trh s aktívami, alebo že dokonca samotné QE je infláciou. Nakoniec ale zmĺkli aj tí najväčší zástancovia týchto názorov.
Potom navyše prišlo prasknutie bubliny na trhu so zlatom. Zlato bolo pre zástancov rakúskej školy veľkou stávkou, pretože malo predstavovať poistku proti koncu modernej ekonomiky a návratu do stredoveku. Táto stávka ale veľmi dobre neskončila.
Teórie, ktoré sú aj dnes zaujímavé
Ak by ste na základe "rakúskych" argumentov kúpili zlato na jeho maximách, do dneška by ste stratili viac ako tretinu svojich investícií. Pre vaše dobro dúfam, že ste tak neurobili, alebo len s malou sumou peňazí. Každopádne v čase, keď sa Fed pripravuje na zdvíhanie sadzieb, nie je pravdepodobné, že by došlo k nejakému opätovnému rastu záujmu o túto školu.
Je však potrebné spomenúť, že zástancovia rakúskej školy na internete melú do omrzenia o zlate a inflácii, ľudia ako Ludwig von Mises a Friedrich Hayek mali aj iné teórie. Niektoré z nich sú dokonca zaujímavé aj dnes, a to vo vzťahu k Číne. Jednou z nich je teória zlých investícií.
Mises tvrdil, že recesie vznikajú preto, že príliš veľa zdrojov bolo investovaných do aktív, ktoré nebudú v budúcnosti produktívne. Vo chvíli, keď si to firmy uvedomia, je už neskoro. Nikdy ale nebolo jasné, prečo by také zlé investície mali vyvolávať recesiu. Prečo by firmy nemali čo najrýchlejšie odpísať zlé investície a vykonať nové, produktívne? Rakúska škola to nikdy uspokojivo nevysvetlila (a nepomáha ani jej notorické odmietanie matematických modelov).
Čína ako príklad
Rakúska škola však aspoň uznáva možnosť, že sa korporátny sektor môže dopúšťať veľkých a systematických chýb. Takáto možnosť vo väčšine moderných modelov založených na strednom makroekonomickom prúde v podstate neexistuje, pretože tie počítajú s racionálnym očakávaním.
Ako ale ukazuje práve Čína, premrhať možno obrovské množstvo zdrojov - napríklad na mestá duchov či nadbytočné kapacity v niektorých odvetviach. To v tejto krajine následne viedlo k bubline na realitnom trhu a jej pomalé spľasnutie zase pomohlo k nafúknutiu bubliny na akciách. Aj tá ale nakoniec praskla.
Rakúska ortodoxia je skostnatená
Tým sa dostávame k ďalšej rakúskej myšlienke týkajúce sa nestability finančných trhov. Dnešná makroekonómia stredného prúdu stojí len na začiatku procesu, ktorý by mal viesť k väčšiemu pochopeniu finančných trhov a ich vplyvu na ekonomiku. Rakúska škola to navrhuje už viac ako sto rokov a vývoj v Číne je ďalším stupňom pre tých, ktorí na bubliny neveria.
Ak má ale rakúska škola prispievať k nášmu poznaniu viac, musí sama viac vyberať zo svojich vlastných teórií. Napríklad Peter Boettke z George Mason University je tiež schopný flexibility, väčšina jeho kolegov ale pravdepodobne nebude schopná odvrhnúť to, čo celé desaťročia vyvracia reálny vývoj. Rakúska ortodoxia je na to príliš skostnatená.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz