Aktuálna diskusia o rodine nás prinútila pozrieť sa na to, ktoré typy rodín na Slovensku by potrebovali výraznejšiu podporu a ochranu štátu z pohľadu čísel a faktov. Ekonomické podmienky života detí sa v rôznych rodinách výrazne líšia.
Bežná slovenská rodina je pod hranicou chudoby
Každoročná štúdia Eurostatu o životných podmienkach občanov Európskej únie a ohrození chudobou skonštatovala, že na Slovensku je 20,3%, čiže až 200 tis. detí a mladistvých do 18 rokov ohrozených chudobou. U celkovej populácie je to len 12,8%. Znamená to, že sociálna politika štátu je menej zameraná na deti a rodiny s deťmi než na iné sociálne skupiny. V Únii sú podobné pomery v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a na Malte. Situácia na Slovensku je obzvlášť zlá, pretože príjmy tých rodín s deťmi, čo sú pod hranicou chudoby sú veľmi nízke; ich medián je približne len 500€ mesačne na rodinu, pričom hranica chudoby je 707€.
Na Slovensku máme dnes len 52% úplných rodín, no pred 20 rokmi ich bolo 67,4%. Až 16% rodín je neúplných, čo je výrazný nárast oproti roku 1991, keď ich bolo 10,4%. Väčšina neúplných rodín sú osamelé matky s deťmi, takých je až 108 tisíc, osamelých otcov s deťmi je 20,6 tisíc. Práve tieto rodiny sú najzraniteľnejšie pri strate zamestnania rodiča. Pokiaľ rodič poberá len dávky v hmotnej núdzi, tak na jedno až štyri deti dostane len 54,60€ mesačne. Podobne sa štát stavia aj k úplným rodinám, kde obaja rodičia sú bez práce a dostávajú dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o viacdetnú rodinu, tak na 5 a viac detí dostanú 107,10€.
Ohrození sú najmä rodičia bez partnera
Ak sa pozrieme, aké typy domácností sú u nás najviac ohrozené chudobou, tak zistíme, že sú to práve domácnosti s jedným rodičom a dieťaťom a rodiny s troma a viac deťmi. Až 30% týchto domácností je ohrozených chudobou. Priemerný disponibilný mesačný príjem domácnosti s jedným rodičom a aspoň jedným dieťaťom je len 295€ na člena; u domácnosti s oboma rodičmi a troma a viac deťmi je to iba 249€, no celoslovenský priemer je 370€ na člena domácnosti. To je odrazom súčasného nastavenia systému pomoci v hmotnej núdzi. Podobne, tieto domácnosti trpia vyššou mierou materiálnej deprivácie než ostatné slovenské domácnosti, je tu napríklad nižší podiel domácnosti vlastniacich auto alebo tieto domácnosti majú väčšie problémy splácať pôžičky a platiť účty.
Domácnosti s troma a viac deťmi majú aj odlišnú štruktúru výdavkov na osobu – napríklad dávajú menej na odevy a obuv, ovocie a zeleninu, mäso, dopravu, rekreáciu a kultúru. Vo všeobecnosti musia žiť skromnejšie a pravdepodobne i menej zdravo.
Riešenie? Rozdeľovať inak
Domnievam sa, že zlepšenie ekonomického postavenia rodín s deťmi by malo byť jednou z priorít pre celú slovenskú spoločnosť, pretože deti sú naša budúcnosť. Nie je jedno v akých pomeroch vyrastajú, pretože to výrazne ovplyvní celý ich život. Pritom peňazí je dosť. Štát poskytuje veľkoryso prídavky na deti aj bohatým rodinám, rovnako aj príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok pri narodení prvého dieťaťa. Celkovo ide na tieto štátne sociálne dávky, kde sa netestuje príjem, viac než 360 mil. € ročne.
Ak by sa podarilo len 10% z tejto sumy ušetriť tým, že najbohatším by sa tieto dávky neposkytovali, viac než 36 mil. € ročne by mohlo ísť do väčšej sociálnej ochrany chudobných viacdetných rodín, pričom vyššia podpora by mohla byť podmienená napríklad pravidelnou školskou dochádzkou detí. V súčasnosti ide asi len 15 mil. € ročne na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom a na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného chudobou, pričom v priemere obe dávky znamenajú 14€ mesačne na dieťa. Lepšie rozdelenie existujúcich zdrojov by tak veľmi pomohlo práve tým slabým a chudobným pri výchove detí.