Nech Fed dnes spraví čokoľvek, spraví chybu. Následky snáh o manažovanie ekonomiky ho práve dobiehajú. QE (kvantitatívne uvoľňovanie) a ZIRP (politika nulových úrokových sadzieb) nielenže zlyhali, ale zasievajú semienka ďalšej krízy. Niektorí členovia Fedu sú si toho vedomí a práve preto je pre nich najvyšší čas začať sadzby zvyšovať. ZIRP totižto vytvára defláciu. Áno, centrálne banky samotné vytvárajú to, proti čomu bojujú. Potvrdením je nielen posledný prepad cien ropy, ale najmä Japonsko, ktoré s ňou neúspešne bojuje už dekády.
V čase krízy centrálna banka (CB) znižuje sadzby na nulu, aby znížila tlak na dlžníkov a podporila dopyt po nových úveroch. V ideálnom prípade sa kríza zastabilizuje a CB môže zvyšovať sadzby. Veľká finančná kríza z roku 2008 však bola spôsobená nadmerným dlhom, ktorý aj po kríze ostal nad ekonomikou visieť. Tento dlh dovoľoval iba slabý ekonomický rast. Bernanke sa rozhodol proti nemu bojovať pomocou kvantitatívneho uvoľňovania. Cieľom bolo zvýšiť infláciu, ktorá by dokázala dlh vymazávať. Ani po QE3 sa mu to však nepodarilo, keď jediné, čo sa nafukovalo, boli finančné aktíva. Z tohto dôvodu bol Bernanke vystriedaný Yellenovou, ktorá okamžite ukončila QE3 a zároveň začala tlačiť na normalizáciu úrokových sadzieb. Úrokové sadzby sa totiž držia na nulovej úrovni už takmer 7 rokov. Za tento čas napáchali ohromné škody.
ZIRP spôsobuje, že firmy sú schopné sa (re)financovať za minimálne sadzby. Dopyt po ich produktoch je relatívne slabý a tak sa korporácie sústredia na investície. Investujú obrovské peniaze do nových projektov, ktorých návratnosť nie je pri nulových sadzbách podstatná. Týmito investíciami sa zvyšuje ich produkčná kapacita a vzniká globálna nadprodukcia. Nadprodukcia spôsobuje, že ceny klesajú. Objavujú sa deflačné tlaky. Firmy sú dokonca ochotné bojovať za svoj podiel na trhu financovaním aj stratových projektov. Nič to nedokumentuje lepšie ako investície amerických firiem do ťažby ropy z bridlicových pieskov. Za normálnych okolností by pri cene ropy pod $50 už dávno skrachovali. ZIRP ich však stále drží pri živote.
Ak chce Fed opäť naštartovať infláciu, mal by začať (paradoxne) zvyšovať sadzby. Avšak nie je to také jednoduché. Dlhodobo nízke sadzby vytvorili mnoho zlých investícií, ktoré sa pri vyšších sadzbách budú likvidovať. To znamená nové bankroty a nový tlak na relatívne slabú ekonomiku. K tomu sa pridáva silnejší dolár a tlak na zvyšovanie sadzieb po celom spektre rozvíjajúcich sa trhov, čo hrozí globálnou krízou. Silnejší dolár totižto prináša monetárne uťahovanie po celom svete. Krajiny, ktoré majú svoje meny zafixované voči doláru, musia tiež sprísňovať, aby udržali svoje meny silnejšie, čo spomaľuje ich vlastné ekonomiky a vytvára deflačné tlaky. Navyše, od začiatku krízy sa zvýšil objem dolárových úverov mimo USA o 50 percent. Neschopnosť ich splácania otvára globálny masový bankrot.
Nech Fed spraví čokoľvek, bude to zlé. Ak bude mať odvahu a spraví správny krok – začne zvyšovať sadzby, pravdepodobne si to vyžiada nielen výrazný tlak na akciové trhy ale aj novú globálnu recesiu. A tá opäť prinúti Fed znížiť sadzby. Presne tak, ako to spravilo všetkých 9 krajín, ktoré sa od roku 2009 rozhodli, že je „správny“ čas na zvýšenie sadzieb. Zdá sa, že v novom ekonomickom normále nebude žiadny čas na zvýšenie sadzieb ten správny...