Včerajší shutdown môže byť len predohrou k ešte oveľa väčšej dráme. Už za dva týždne bude Washington opäť postavený pred nutnosť znovu navýšiť štátny dlh USA. Následky možného štátneho (hoci len účtovného) bankrotu by pri tom boli veľmi vážne.
Úderom včerajšej polnoci washingtonského času prestala fungovať federálna vláda najväčšej svetovej veľmoci Spojených štátov amerických.
Do práce prišli len potrební federálny zamestnancami, zatiaľ čo tí druhí môžu zostať doma alebo vyraziť na výlet, užiť si americké babie leto.
A pretože Washingtonská zoologická záhrada, ktorá je financovaná federálnou vládou, bola zaradená medzi inštitúcie nepotrebné, tak zostane tiež zatvorená. Podľa zoo oslepne aj webová kamera, ktorá "live" sleduje zrejme najväčšieho maznáčika záhrady pandu veľkú.
Webcam zhasne, panda veľká bude obetovaná na oltár "Shutdown". Ako znie americké pomenovanie súčasnej situácie, kedy sa Kongres a Biely dom nedohodli na návrhu rozpočtu na fiškálny rok 2014, ktorý začína práve dnes, a tým pádom federálna vláda oddnes nemá prostriedky na svoju prevádzku.
Nie je to prvýkrát, kedy Washington zažíva shutdown. Zatiaľ naposledy sa tak stalo v zime 1996 a pamätníci si možno vybavia vtedajší výjavy z hlavného mesta USA, kde snehový poprašok na uliciach bol len tu a tam porušený stopami po pneumatikách. Pretože k opusteným federálnym úradom sa nemal prečo kto dopravovať.
Včera bolo centrum Washingtonu podobne pusté, tým ale tiež akákoľvek podobnosť s rokom 1996 končí. Vtedajší shutdown mal čitateľnú politickú logiku, bol súčasťou procesu, kedy si republikáni v Kongrese po vyhratých voľbách 1994 dávali do vzťahu sily s demokratickou administratívou Billa Clintona.
Včerajší shutdown je ale iný. Administratíva Baracka Obamu a jeho demokrati, ktorí majú väčšinu v hornej snemovni Kongresu v Senáte, s republikánmi, ktorí ovládajú Snemovňu reprezentantov Kongresu, už politicky vlastne ani nesúťažia, ale len sa navzájom snažia blokovať, ochromiť akúkoľvek akciu druhej strany.
V základnom pôdoryse ide o podstatnú politickú až ideologickú otázku. Je súčasný trend smerom k oveľa silnejšiemu angažmán federálnej vlády podmienený štrukturálnymi zmenami v americkej spoločnosti a ekonomike, alebo je to sám štát, administratíva, kto tento trend vyvoláva?
To je zásadná vec. Moderná história Ameriky je ale kronikou práve takého vyvažovania, presunu akcentov a tiež kompromisov. Lenže toho Washington v súčasnosti nie je schopný a namiesto toho sa Amerika sa v podstate len presúva od jednej politickej krízy k druhej.
Spor o predĺžení daňových škrtov (zavedených za predchádzajúcej administratívy Georgea Busha) na jeseň 2010, dráma ohľadom navýšenie limitu amerického štátneho dlhu v lete 2011, hrozba pádu USA cez "rozpočtový útes" na konci roka 2012, nezmyselné rozpočtové škrty (sekvestrácie), ktoré sa spustili tento rok na jar. To sú len niektoré najviditeľnejšie prejavy politickej paralýzy vo Washingtone.
Jej zatiaľ posledným dejstvom je dnešný shutdown, ktorý ale navyše môže byť len predohrou k ešte oveľa väčšiemu drámy. Už za dva týždne bude Washington opäť postavený pred nutnosť znovu navýšiť štátny dlh USA. Následky možného štátneho (hoci len účtovného) bankrotu by pri tom boli veľmi vážne.
Spochybnenie solventnosti Ameriky by viedlo k vyšším úrokom z jej dlhov, ku komplikáciám s výplatami penziou a ďalších dávok, k možnému spomaleniu ekonomiky s následným nárastom nezamestnanosti a vo výsledku k zastaveniu už aj tak veľa pozvoľného ozdravovanie amerického hospodárstva po recesii z rokov 2007 až 2009.
Čo všetko znie veľa strašidelne na to, aby to politici nedopustili. Lenže vo Washingtone, ako ukazuje práve čerstvá skúsenosť Shutdown, už nemožno vylúčiť nič. Zatiaľ bola obetovaná len panda veľká, nabudúce by to už mohla byť vierohodnosť USA čo by krajiny s funkčným politickým systémom.
A proti možným následkom takéhoto kroku by bolo aktuálne obetovanie pandy veľkej len detským večerníčkom. Spochybnenie solventnosti Ameriky by viedlo k vyšším úrokom z jej dlhov, ku komplikáciám s vyplácaním penzií a ďalších dávok, k možnému spomaleniu ekonomiky s následným nárastom nezamestnanosti a vo výsledku k zastaveniu už aj tak veľmi pozvoľného ozdravovania amerického hospodárstva po recesii rokov 2007 až 2009.
Toto všetko znie veľmi strašidelne na to, aby to Washington dopustil.