Prvé dva dni v týždni veľa vzruchu na trhu s drahými kovmi nepriniesli. Zlato sa pohybovalo okolo 1270 USD a striebro okolo 19,5 USD. Oba kovy mierne posilnili až v stredu. Avšak následne prišiel štvrtok a zlato sa dostalo dokonca nad 1320 USD, no potom mierne skorigovalo.
Striebro prekročilo 20 USD a namierilo si to k 21 USD, avšak túto hranicu sa mu nepodarilo prekonať. Piatkové obchodovanie bolo oproti štvrtku, skôr prechádzkou ružovou záhradou a ceny kovov len mierne oscilovali. Striebro sa síce pokúsilo prekonať opätovne hranicu 21 USD, avšak neúspešne.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1314,7 USD, čo bolo o 56,8 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 20,875 USD, čo bolo o 1,21 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 62,98 čo znamená, že striebro posilnilo zásadným spôsobom viac ako zlato. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 236,29. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 98,46.
Začiatkom týždňa sa drahé kovy obchodovali podľa ekonomických správ, či už to bolo vyhlásenie MFF o odhade rastu HDP v USA, či dáta zo stavebného trhu. Potom prišla vlna optimizmu, ktorá bola spojená s vyhlásením FEDu o znížení nákupu vládnych dlhopisov, zachovaní politiky ZIRP v kombinácií s vyhrocujúcou sa situáciou v Iraku.
Zároveň pomohol drahým kovom aj výbuch plynovodu na Ukrajine, ktorý odpálili v rámci tamojších šarvátok. Zlatu rovnako pomohlo technické nakupovanie, ktorého dôvodom bolo prekonanie hranice 1285 USD a zároveň sa 100 dňový priemer dostal na 50 dňový pohyblivý priemer ceny. Zlato i striebro tak zažili vo štvrtok najlepší deň za ostatných osem mesiacov a posilnilo o 3 %.
V najbližšom období tak budeme vidieť cenové pohyby primárne v súvislosti s vývojom situácie v Iraku, ktorá v prípade eskalácie, môže poslať ceny vyššie a v prípade, že sa tam situácia upokojí, zas ceny kovov nižšie. Nevyzerá to však, že by sa Irak rýchlo upokojil. Skôr naopak. To naozaj môže posúvať ceny kovov vyššie a pôjde o špekulatívne nakupovanie. Na druhej strane z fundamentálneho hľadiska platí, že na cenu drahých kovov môže mať vplyv situácia v Číne v spojitosti so spreneverou kolaterálu v niektorých čínskych prístavoch.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Čína stále kraľuje zlatu
Čínsky dopyt po zlate mierne klesá. Vyplýva to z údajov SGE. Týždenný dopyt sa pohybuje na úrovni okolo 20 – 40 ton počas celého roku 2014 s výnimkou prvého týždňa v roku, kedy dosiahol skoro 80 ton. Nasvedčuje tomu i pozitívna GOFO úroková miera na londýnskom fyzickom trhu, ktorá za ostatné obdobie vždy indikovala vyšší dopyt po zlate západu zo strany Ázie, keď bola negatívna. Teraz je už dlhšiu dobu opätovne v pozitívnom teritóriu. Z tohto hľadiska je zaujímavé rovnako zníženie množstva zlata, ktoré drží Bank of Englad. Tej sa od februára 2013 do februára 2014 znížilo množstvo zlata v úschove o 755 ton; rok predtým to bolo 1300 ton. Toto je s vysokou pravdepodobnosťou práve to zlato, ktoré sa presunulo do Ázie.
O mierne nižšom dopyte z Číny svedčí i vyjadrenie China Gold Association. Tá vyhlásila, že dopyt po zlate ostane v tomto roku podobný, aký bol v roku 2013. Takéto vyhlásenia prichádzajú vždy, keď sa niečo nevyvíja tak, ako sa predpokladalo. China Gold Association tvrdí, že dopyt presiahne 1000 ton ročne, avšak nedosiahne nový rekord.
Tomu sa netreba čudovať, pretože dopyt, ktorý bol s vysokou pravdepodobnosťou tvorený šperkárskym priemyslom, centrálnou bankou a investormi prahnúcimi po zlatých tehlách, bol doplnený aj o tých, ktorí používali zlato ako záruku za získanie ľahšie dostupnej hotovosti na financovanie svojho podnikania. práve v poslednej oblasti je vysoko pravdepodobné, že dopyt klesá, vzhľadom na nezrovnalosti ohľadne kolaterálu v čínskych prístavoch.
Čína má však zvýšený záujem aj o nové ťažobné projekty. Tamojšia China National Gold Group „koketuje“ o strategickom partnerstve s nadnárodnou spoločnosťou Barick Gold, ktorá je najväčšou ťažobnou spoločnosťou v tomto segmente trhu. Čína sa tak pomaly dostáva na piedestál ťažobného priemyslu zameraného na ťažbu drahých kovov.
Jednotlivé fixingy cien zlata a striebra prejdú novými zmenami potom, čo sa odhalili možné manipulácie s týmto stanovovaním cien. Čo sa týka strieborného fixingu, ten by mal v súčasnej podobe skončiť v polke augusta tohto roku. Avšak už dnes LME (London Metal Exchange) začína testovať nové metódy stanovovania fixu, založené na elektronických prostriedkoch.
Rovnako je na tom snaha o reformu zlatého fixu, o čom by mali v najbližšej dobe diskutovať predstavitelia priemyslu zameraného na zlato – od ťažiarov počnúc až po banky a obchodníkov končiac. Cenový fix je jednou z dôležitých inštitúcií, okolo ktorej sa priemysel drahých kovov točí. Sú na ňom závislé mnoho inštitúcie pretože od neho odvodzujú viaceré obchodné kontrakty, taktiky, či poplatky.
Argentína je rozčúlená
Aj keď bolo v ostatnej dobe Grécko chválené za viaceré plnenie svojich záväzkov reforiem, situácia v krajine nie je vôbec ružová. Netreba zároveň spomínať len vysokú mieru nezamestnanosti. Podľa posledných informácií sa len 1/3 všetkých miezd vypláca v peniazoch, pričom platy meškajú aj 3 mesiace. Ostatok si pracovníci môžu vybrať v podobe bártrového obchodu. Ten má podobu jedla, ubytovania zdarma, či kupónov na natankovanie pohonných hmôt.
Zaujímavá situácia nastala v Bulharsku, ktoré síce nie je členom euro-klubu ale je členom EÚ. Bulharská národná banka musela zachraňovať štvrtú najväčšiu banku v krajine CorpBank. Národná banka prevzala nad bankou kontrolu na tri mesiace potom, čo Corpbank vyhlásila, že nie je schopná realizovať žiadne platby ani ostatné bankové operácie. Národná banka zasiahla, aby sa vyhla akémukoľvek runu na banky v krajine a jej predstavitelia začali upokojovať obyvateľstvo, ktoré by bolo určite nemilo prekvapené zistením, že v bankách nemajú 100 % svojich vkladov.
Tak a je to tu. Zlí kapitalisti nevykorisťujú len ľudí, ale dokonca si to dovoľujú aj na štáty. Teda to sú slová argentínskych štátnych predstaviteľov, ktorí reagovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, že Argentína musí splatiť 1,3 mld. USD časti investorov, ktorí nesúhlasili s dohodou o urovnaní dlhu z rokov 2005-2010. Standard & Poor znížila následne krajine rating.
Potom sa automaticky vyrojili názory o bezprecedentnom rozhodnutí, ktoré môže v budúcnosti zvýhodňovať investorov pred štátmi. Už na tejto rétorike je však vidno jednu dôležitú hru štátov, ktorá sa volá „svoj dlh splatiť celý nemienime.“ Rozhodnutie súdu treba vnímať nie negatívne, naopak pozitívne. Politici a aj obyvatelia, ktorí ich volia, by si mali byť jednoznačne vedomí toho, čo príde, ak je krajina vysoko zadlžená a nie je schopná splácať svoje záväzky.
Čínsky problém chýbajúceho kolaterálu v podobe niektorých komodít v prístave Qingdao sa zatiaľ výrazne nevyvíja. Stále prebieha vyšetrovanie. Avšak čínska obchodná spoločnosť CITIC Resources vyhlásila, že v prístave chýba viac ako 100 tis. ton hliníka, ktorý sa používal ako kolaterál pre získanie lacného kapitálu zo zahraničia a zjavne bol použitý vo viacerých obchodoch.
Ceny týchto komodít začali klesať, keďže sa ukazuje umelý dopyt po týchto komoditách zo strany Číny. Na strane druhej sa Číne podarilo uzavrieť novú swap-ovú dohodu o priamom obchodovaní medzi Britskou librou a čínskym Renminbi, čím urobila ďalší krôčik k tomu, aby sa vyhla priamemu obchodovaniu v dolároch. Krok za krokom sa tak ekonomická hegemónia doláru pomaly vytráca.
MMF znížil očakávanie rastu HDP USA na úroveň 2 % oproti pôvodne plánovanému rastu na úrovni 3 %. To korešponduje aj s odhadmi FEDu, ktorý hovorí o spomalení ekonomiky na úrovni 2,1-2,3 %, z pôvodných 3 %. FED podľa očakávaní zároveň znížil mesačný nákup dlhopisov o ďalších 10 mld. USD, čo vyvolalo vlnu eufórie a indexy zažili nové maximá.
Úrokové miery ostanú na týchto nízkych úrovniach ešte dlhšiu dobu a odhaduje sa, že minimálne do roku 2016. Vyzerá, že všetko je v najlepšom poriadku. Nie tak rýchlo. Ostatné dáta ukazujú, že USA žijú čoraz viac na dlh. A to nehovoríme len o verejnom sektore ale i o spoločnostiach, či domácnostiach.
Kumulovaná zadlženosť všetkých subjektov v USA je na neuveriteľnej úrovni 59,4 bilióna USD a za ostatných 40 rokov, od zrušenia fixácie doláru voči zlatu, sa táto úroveň dlhu zvýšila 27 násobne. Žeby hrali USA rovnakú hru o nesplatení dlhov, ako Argentína? Pri daných úrovniach dlhu je táto otázka na mieste.