Minulý týždeň sme boli svedkami dvoch zásadných udalostí na finančnom trhu – rozhodnutia ECB a dát americkej nezamestnanosti. Obe tieto udalosti ukázali, že intervencionizmus centrálnych bánk sa bude pravdepodobne iba stupňovať.
Štvrtkové zasadnutie Európskej centrálnej banky prekvapivo znížilo úrokové sadzby v eurozóne na historické minimá. Aj keď to guvernér Draghi neprizná, keďže by konal nad rámec svojho mandátu, hlavným cieľom bolo oslabiť kurz eura zo súčasných vysokých úrovní. Pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie v USA dotlačilo euro na najvyššie hodnoty za posledné dva roky, čo vytvára pre európskych politikov viacero problémov. Prvým je nižší export a tak nižší hospodársky rast, druhým sú nižšie ceny energii a iných vstupov, čo tlačí na pokles cien. Prepad inflácie v eurozóne na 0,7% naznačuje silnú hrozbu deflačných tlakov so všetkými jej negatívnymi následkami.
V súčasnom štádiu krízy nemôže byť nič horšie ako stupňujúca sa deflácia. ECB musí konať. Draghi preto okamžite znížil úrokové sadzby, čo však len sotva pomôže reálnej ekonomike. Zároveň rozšíril dodávanie likvidity bankám cez LTRO do roku 2015. Najviac negatívny vplyv na euro však malo opätovné pripomenutie toho, že centrálna banka je technicky pripravená na zavedenie záporných depozitných sadzieb. Takéto niečo hrozí masívnym odlivom kapitálu z peňažných trhov eurozóny. V skratke, ECB je pripravená ďalej masívne uvoľňovať svoju menovú politiku.
Na druhej strane Atlantiku sa na prvý pohľad zdá, že situácia je stabilnejšia. Piatkové čísla zamestnanosti vykázali prekvapujúci nárast, čo okamžite zvýšilo šance na skorý začiatok zmenšovania objemu kvantitatívneho uvoľňovania. Avšak pri druhom pohľade na dáta sa ukázalo, že participácia obyvateľstva na trhu práce klesla na nové 35-ročné minimá. Jednoducho, zo štatistík nezamestnanosti bolo vyradených ďalších niekoľko stotisíc dlhodobo nezamestnaných občanov. Dlhodobý pokles americkej miery nezamestnanosti je tak spôsobovaný iba vhodnou metodikou.
A tohto si je vedomý aj Fed. Ten si síce stanovil za cieľ nezamestnanosť na úrovni 6,5%, no už Bernanke naznačil, že tieto dáta nie sú ideálnym meradlom stavu zamestnanosti. Skutočne, pokiaľ by sa mala do roka dosiahnuť nezamestnanosť na úrovni 6,5% pri miere participácie obyvateľstva spred krízy, každý mesiac by musela americká ekonomika tvoriť až trojnásobne viac pracovných miest. Začína sa preto hovoriť o tom, že cieľ miery nezamestnanosti pre ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania nová guvernérka Yellenová zníži z 6,5% na 6,0%. V skratke, viac monetárnych stimulov.
Nečudo, že akciové trhy dosahujú nové historické maximá. Vidina ďalšieho nalievania peňazí ich tlačí do čoraz väčších bublín. Centrálne banky volia radšej nové bubliny, ako by mali riskovať stratu dôvery vo finančné trhy a následný pokles už aj tak chabého ekonomického rastu. Zaujímavé však bude sledovať, či sa Draghimu podarí na dlhšie zastaviť posilňovanie eura, alebo bude musieť prísť ešte s extrémnejšími krokmi.