Ceny drahých kovov sa začiatkom týždňa pomaly dostali nad 1240 USD, resp. 17 USD pri striebre avšak tieto úrovne nevydržali skoro vôbec. Drahé kovy uzavreli prvé dva dni obchodovania pod tými to úrovňami. V stredu sa dokonca ďalej mierne prepadli. Zlato zažilo cenu 1221,8 USD a striebro 16,68 USD. Vo štvrtok oba drahé kovy mierne posilnili. Ale naozaj len mierne. Piatkové obchodovanie bolo pozitívne a to hlavne pre striebro.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1227,9 USD, čo bolo o 5,4 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 17,32 USD, čo bolo o 0,64 USD viac ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra bol na úrovni 70,89 čo znamená, že tento týždeň sa výrazne viac darilo striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 190,94. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 77,12.
Kovy vyčkávajú
Že by sa na drahých kovoch dnes niečo výrazné dialo, sa určite povedať nedá. Skôr sa drahé kovy nachádzajú v nejakej vyčkávacej pozícií, ktorá je ovplyvňovaná špekulantmi. Z fundamentálneho hľadiska je cena na futures trhu (ask cena) oproti spotovému trhu (offer cena) vyššie, čiže nezaznamenávame žiadnu bakwardáciu, resp. zvýšený dopyt po kovoch. Treba si uvedomiť, že na zlate a striebre by bakwardácia nemala teoreticky nastať, vzhľadom na vysoké zásoby zlata a striebra. Inými slovami ak by sme boli v normálnej situácií, tak bakwardácia by bola vždy veľmi rýchlo odstránená. Tvorca trhu by totižto vždy vedel kov so ziskom predať na spotovom trhu a ten by mu dodali v budúcnosti za lacnejšie. Ak by sme bakwardáciu mali a pretrvávala by, tvorcovia trhu by vlastne signalizovali svoju neochotu predať fyzický kov a zároveň by signalizovali, že majú nedôveru v budúcu dodávku kovu. Z toho by vlastne vyplýval zvýšený fyzický dopyt po drahých kovoch a nervozita na tomto trhu. Zjednodušene nám tento proces popisovala GOFO, ale tú prestali zverejňovať 30. januára.
Z hľadiska ďalších fundamentov sa drahým kovom niet čo čudovať. Už dva roky je situácia podobná a trhy stále veria politikom, že krízu už zvládli. Malé zapotácania nikoho nevyrušujú. A tak sme videli tento týždeň dohodu o Grécku (teda to si mysleli Nemci), aby sme zistili, že žiadna opäť nebola (to deklarujú Gréci). Rovnako vidíme reč tela inokedy relatívne pokojných politikov, ktorí by sa navzájom najradšej roztrhali. A na Ukrajine vraj už aj mier bude. Teda aspoň do najbližšej potýčky, kedy jedna strana určite obviní tú druhú, že začala ona. Ceny reagovali rovnako aj na opätovné špekulácie FEDu ohľadne zvýšenia základných úrokových sadzieb. Ale inak nič nové. Čo sa drahých kovoch týka tak, zlato by pokojne znieslo stále ceny nad 1300 USD a striebro hlboko pod súčasné úrovne. Na rast jeho ceny by som veľa nestavil, aj keď piatkové obchodovanie vyzeralo pre sivý kov veľmi pozitívne.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Gréci a Švajčiari sa vraj už spamätali
Gréci kupujú zlato. Aspoň tak to deklaruje britská mincovňa. Špecifikovať dopyt však nechcela a grécka národná banka predala len 5849 mincí v januári. Gréci stále veria v euro, ktoré masívne vyberajú zo svojich bánk. Údajne od 300 do 500 miliónov euro denne. Nemyslím si však, že im zlato zatiaľ niečo hovorí. Táto správa je skôr vhodná pre krik zo strany blogosféry, že dopyt po žltom kove rastie. Zlato však príde na rad, keď sa Gréci naozaj preľaknú. To ho však bude už náročnejšie kúpiť s kapitálovými kontrolami na krku.
A vraj sa už aj Švajčiari spamätali. Ale skôr to budú zatiaľ len rovnaké reči, ako pri Grékoch. Inštitucionálne peniaze kupujú skôr ich dlhopisy (cash je zatiaľ zjavne nákladnejšie držať ako dlhopisy) a negatívne úrokové miery na bežných účtoch majú len niektorí inštitucionálni veľkí klienti. Každopádne negatívne úrokové miery nemôžu dlhodobo vydržať. Na jednej strane podporujú čoraz vyššie zadlžovanie sa a na strane druhej straty pre mnohých investorov.
World Gold Coucil zverejnil ich správu o dopyte po zlate za rok 2014. Dopyt za rok 2014 bol na úrovni 3923 ton, čo bolo o 4 % menej ako rok predtým. Investičný dopyt rástol 2 % tempom a dosiahol 904 ton. Centrálne banky nakúpili 477,2 ton, čo je o 17 % viac ako v roku 2013. Celkom zaujímavá informácia, pokiaľ uvážime, akú politiku dnes realizujú. Najväčším prekvapením je však údaj o dopyte po zlate v Číne, kde sa uvádza 867 ton (čo bol 37 % pokles oproti roku 2013). To nesedí s dátami s výberom zlata zo Šanghajskej burzy. Ak porovnáme oba údaje, získame rozdiel skoro 1000 ton. Jediné vysvetlenie, ktoré je na mieste je to, že WGC sa pozerá na dopyt z iného uhla a nezarátava do daných čísel dopyt bánk.