Niekto vníma Bitcoin ako digitálnu alternatívu k zlatému štandardu, iní ho vidia ako internetový zázrak, prostriedok výmeny slúžiaci k ilegálnym transakciám či ďalšiu tulipánovú bublinu. Ak začneme tým, že tvorcom tejto meny je záhadný jedinec s pseudonymom Satoshi Nakamoto, je to asi dosť na to, aby rozumní investori dali od Bitcoinu ruky preč. Aj ja sám som preto Bitcoin doteraz väčšinou ignoroval. John Authers a Tim Harford však tvrdia, že je načase zmeniť prístup a tejto mene sa venovať. Navyše o túto problematiku začínajú javiť veľký záujem banky a regulačné orgány.
Záujem autorít
Chicago Fed uviedol, že Bitcoin reprezentuje „pozoruhodný úspech ako z hľadiska koncepcie, tak z technického pohľadu“ a menu by mohli používať finančné inštitúcie, aj samotné vládne inštitúcie. Aj konzervatívna ECB tvrdí, že nejaká virtuálna mena môže začať vo svojom význame rýchlo rásť, aj keď to nemusí byť zrovna Bitcoin. Špekuláciu s Bitcoinom sa snaží potlačiť veľa krajín krajín, vrátane Nemecka, Francúzska, Číny a Indie. Mali by sme sa teda začať obávať toho, aký vplyv môžu virtuálne meny niesť?
Nasledujúci graf ukazuje plánovaný vývoj ponuky Bitcoinu:
Fungovanie Bitcoinu si môžeme pripodobniť nasledovne: Ľuďom poskytuje niečo ako malé peňaženky, v ktorých môžu uchovávať svoje úspory. Ťažbu tejto meny zabezpečujú „ťažiari", ktorí na svojich počítačoch riešia algoritmické úlohy. Za ich vyriešenie dostanú nové Bitcoiny. Ich konečný počet je vopred daný a ukazuje ho vyššie uvedený graf. Zvyšok sveta získava Bitcoin na burzách, prvotné predaje prichádzajú od ťažiarov. Bitcoin je potom možné lacno prevádzať a tieto peniaze by sa tak mohli stať prostriedkom výmeny. Je tu určité riziko digitálnych krádeží, ale prínosy spojené s tým, že je možné vykonávať transakcie cez mobilný telefón, sú vysoké. Konečný úspech by sme mali teraz hodnotiť ako u každého iného projektu. Konkurenčných projektov bude veľa a uspieť môže pravdepodobne len minimum alebo dokonca iba jeden. Ak všetko skončí lepším prostriedkom výmeny, ekonomika získa. Stratí naopak menej efektívne alternatívy, ako sú banky či Paypal. Dôsledky by ale išli ďaleko za tento rámec, pretože celý systém by podkopal monopol vlád pri tvorbe peňazí. Preto je taký atraktívny pre libertariánov a hayekovcov.
Koncentrácia zisku
Prví z ťažiarov sa tešia zo ziskov zo „seigniorage“, pretože s veľmi nízkymi nákladmi vytvorili hodnotné aktívum. Súčasná hodnota vytvorených Bitcoinov dosahuje asi 10 miliárd dolárov a drží ju v rukách len pár ľudí. V kontexte globálnej ekonomiky je to ale irelevantná hodnota. Vo svete napríklad koluje asi 1,2 bilióna dolárov. Nie je pritom veľmi jasné, prečo by sme mali vnímať takú koncentráciu ziskov z Bitcoin do rúk niekoľkých technologických géniov či obchodníkov ako pozitívnu vec. Ak potom virtuálna mena nahradí meny existujúce, plynuli by k nim ďalšie obrovské zisky zo seigniorage na úkor celej spoločnosti. Vlády takýto vývoj určite vítať nebudú. Regulátorov zase znepokojuje to, že by ľudia skočili na bublinu aktíva, ktoré nemá žiadnu podkladovú hodnotu.
Milton Friedman pred niekoľkými desaťročiami tvrdil , že ak by bol umožnený vznik peňazí vydávaných súkromným sektorom, konkurencia medzi nimi by spôsobila pokles ich hodnoty až na medzné náklad ich tvorby. A tá sa u papierových peňazí stále pohybuje okolo nuly. Tyler Cowen a Brad DeLong tvrdia, že to isté sa môže stať Bitcoinu. Jeho zástancovia ale poukazujú na to, že má výhodu prvého na trhu a teda je schopný odolávať konkurencii. Ďalší vývoj je každopádne veľmi ťažké odhadnúť.
Náhrada peňazí
Je pomerne jednoduché predstaviť si, že Bitcoin úplne nahradí niektoré nefunkčné meny podobne, ako to napríklad urobil dolár v Zimbabwe. V extrémnom prípade by k tomu došlo všade. Dostali by sme sa tak do sveta, ktorý je nočnou morou Paula Krugmana. Teda do sveta virtuálneho zlatého štandardu, ktorý je naopak snom libertariánov. Flexibilná monetárna politika by potom prestala existovať. Ide ale o dosť odvážnu úvahu, súčasná rovnováha daná používaním eura a dolára je veľmi stabilná. Ak neprídu extrémne javy typu hyperinflácia či politické prevraty, bude veľmi ťažké ju zmeniť. Realistickejšie je už to, že by za pomoci virtuálnej meny prebiehala séria transakcií, ceny a mzdy by ale boli stále denominované v domácej mene. Pre centrálne banky by to bolo veľmi nepríjemné, ich vplyv by ale neklesol k nule. Aj tu je však predpokladom stabilný kurz Bitcoinu k doláru a euru. Od tejto stability je teraz stále veľmi vzdialený. Vo svete internetu sme sa ale naučili, že platí: „Nikdy nehovor nikdy“.