Jeden z hlavných argumentov odporcov návrhu Larryho Summersa za nového šéfa Fedu je jeho označenie za strojcu zrušenia Glass-Steagall Actu 12. novembra 1999 takzvaným The Gramm–Leach–Bliley Actom, ktorý však oficiálne navrhli traja republikáni z kongresu. Tento krok prispel k boomu investičného bankovníctva v USA pred rokom 2007, keď risk znamenal zisk. V roku 2008 sa však ukázalo, že kráľ je nahý a problémy v dôsledku príliš riskantných operácii najväčších investičných bánk, ktoré nemali zosúladené ani časové aspekty foriem financovania s investičným horizontom jednotlivých investícií sú také veľké, že na jeseň mnoho z nich dostalo od financujúcich bánk ich aktivít "margin call".
Program TARP a jeho 418 miliárd dolárov, ktorý vznikol aj vďaka pokľaknutiu si vtedajšieho ministra financií Henryho Paulsona pred kongresmani bankrot Lehman Brothers, keď akcionári prišli o všetko a majitelia dlhopisov nedostali ani 20 centov za dolár zo stoviek miliárd dolárov, ktoré Lehman Brothers svojim veriteľom dlžil, či obetované AIG, kde londýnska pobočka vlastne položila neuváženým poistením rizík, ktorým "asi" sami nerozumeli. To všetko bolo nutné pre prekonanie hlavných prejavov krízy. Mimochodom k 31. decembru 2012 sa z programu TARP už 97 percent vláde USA vrátilo.
Ako je vidno aj na grafe vývoja indexu Dow Jones v posledných 100 rokoch nižšie, ktorý je však upravený tak, aby vernejšie zachytával reálny priebeh hodnoty indexu ako aj jednotlivé turbulencie, rok 2008 a 2009 bol svojím spôsobom relevantný, ale rozmery Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov minulého storočia nedosiahol aj vďaka zásahu Fedu a Bena Bernankeho.
Mnoho kritikov Bena Bernankeho a jeho krokov, ako aj krokov americkej vlády, si musí uvedomiť, že kapitalizmus bude v USA dovtedy, kým v neho bude veriť viac ako 51 percent voličov, ktorí sa zúčastňujú na voľbách. Nik tak nechcel riskovať zbytočne hlbokú depresiu s 25 či 30-percentnou nezamestnanosťou, akú dnes má Grécko, či Španielsko a tým spojené sociálne nepokoje. Ako sa však rozvinutý svet vysporiada s deflačno-demografickým jedom, ktorý kapitalizmus dnes ohrozuje, je už oveľa vážnejšia otázka, na ktorej odpoveď si nejaký ten rok budeme musieť počkať. Rozhodne však súčasné metódy budú naň prikrátke.
Na záver by som rád k poblahoželal fanúšikom akcií spoločnosti Facebook k zaujímavému rastu v posledných mesiacoch. Opäť sa tak potvrdilo, čo Gerge Soros má stále super nos na investície, keď minulý rok akcie sociálnej siete na jeseň nakupoval, zatiaľ čo mnohí vystrašení investori predávali v davovej psychóze pod tlakom "negatívnych" správ.